Archívne FOTO zo zaniknutej dedinky: Keď ešte Opatovčania netušili, čo ich čaká...

Onedlho uplynie 48 rokov odo dňa, kedy Horné Opatovce navždy zmizli z mapy. Tomu ale predchádzalo niekoľkoročné utrpenie a život pod komínmi kontroverzného závodu.

Barbara Dallosová

Žiarska kotlina vyzerala pred niekoľkými desiatkami rokov celkom inak. Neďaleko od seba v nej ležali dve dedinky, Svätý Kríž nad Hronom a Horné Opatovce. Dnes je jedna z nich okresným mestom a tá druhá existuje už len v spomienkach. Všetko zmenila výstavba hlinikárne.

Ako vo svojich záznamoch uvádzal amatérsky historik Richard Kafka, fabrika bola v čase svojho vzniku kontroverzná, z ekologického hľadiska bola postavená na veľmi zlom mieste a spôsobila devastáciu prírody v pomerne úzkej a uzavretej kotline. V tom čase nikto ani neuvažoval o tom, že by výroba hliníka negatívne pôsobila na prírodu a zdravie ľudí. Podľa Kafku bol závod až do radikálnej modernizácie v deväťdesiatych rokov napriek všetkým čiastkovým opatreniam ekologickým postrachom celého Slovenska. Na druhej strane, vytvoril tisícky pracovných miest a dal vzniknúť Žiaru nad Hronom, ako ho poznáme.

Najväčšou pohromou bola fabrika pre Opatovčanov. Jej výstavbou sa život v pokojnej dedinke prevrátil naruby. Ako na svojich stránkach uvádza OZ Horné Opatovce, splodiny výroby znemožnili život najprv včelám, dobytku, stromom a následne sa zhoršoval zdravotný stav obyvateľov, rapídne klesala odolnosť detí. Čierny popol údajne prikrýval dedinu, ľudí i prírodu. Vláda ČSSR v r. 1960 rozhodla uznesením č. 188 o likvidácii obce a 31. júla 1969 ju definitívne vyškrtla z mapy Slovenska. 1380 obyvateľov z 228 domov sa presúvalo do Žiaru a Hliníka nad Hronom, ale i do Bratislavy, Piešťan, Košíc, Prahy a inde.

Opatovská téma zostáva stále živou aj vďaka pravidelným stretnutiam niekdajších obyvateľov. Stretnutia organizuje spomínané OZ Horné Opatovce, ktoré sa zároveň snaží o zachovanie kultúrneho dedičstva bývalej obce.

Pozrite si niekoľko záberov z vtedy ešte existujúcej dedinky z archívu zberateľa Františka Kovára.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame