Dedinka pri Žiari odkajživa spájala národnosti: Jej dialektu nerozumel nikto

,,Lehočšine" rozumeli len domáci, obec bola ale natoľko sebestačná, že s okolím komunikovať ani nemusela. Multikultúrna bola aj v moderných dejinách, kedy tu žilo až osem národností.

Ilustračný obrázok k článku Dedinka pri Žiari odkajživa spájala národnosti: Jej dialektu nerozumel nikto
Zdroj: TASR

Kedysi sebestačná obec, v ktorej žili prevažne karpatskí Nemci, neskôr stredisková dedina a dnes rýchlo sa rozvíjajúca, aj tak by sa dala charakterizovať Janova Lehota v okrese Žiar nad Hronom. Dedina, na čele ktorej už 27 rokov stojí starostka Božena Kováčová, si tento rok pripomenie 640. výročie prvej písomnej zmienky o obci.

V dedine zostávali len ženy

,,Sme pôvodne nemecká dedina, ktorú založil kolonizátor, ktorý na toto územie prišiel, aby klčoval lesy," priblížila starostka s tým, že jej pôvodný názov je Drexlerhau. Ten používala až do roku 1945, dovtedy tu žilo početné nemecké obyvateľstvo.

,,Janova Lehota mala do apríla roku 1944 približne 4800 obyvateľov. Bola to obrovská dedina o veľkosti Kremnice a Handlovej. Aj keď tu neboli baníci, ale boli tu stavbári a tesári kameňa, ktorí chodili po celej Európe a stavali mosty z kresaného kameňa," priblížila Kováčová. Chlapi tak kedysi z dediny na celé leto odchádzali, v obci ostávali len ženy.

,,Lehočšina" bola tvrdý oriešok

Karpatskí Nemci stavali typické dvojposchodové domy, niektoré z nich sa v obci zachovali dodnes. Boli vysoké, kamenné a s malými oknami. ,,V jednom dome bývali aj štyri generácie. V domoch bývali najmä v zime," priblížila starostka s tým, že v lete sa väčšinou zdržiavali na vrchu, ktorý sa vypína nad obcou. Aj dnes je ešte podľa jej slov na jar vidieť kopec zakvitnutý ovocnými stromami. Miestni obyvatelia sa tu starali o dobytok, na zimu sa sťahovali do dediny.

Dedina bola v tých časoch úplne samostatná, okrem škôl tu bol mlyn či obchody. Bývalí rodáci podľa jej slov často spomínali, že obec bola sebestačná a miestni nepotrebovali komunikovať s iným okolím. Často totiž ich „lehočštinu“ ani nepoznali. Po slovensky vedeli najmä tí, ktorí chodili robiť mimo dediny.

Návraty po revolúcii

Pred koncom druhej svetovej vojny sa však mnohí z nich dobrovoľne vysťahovali do Nemecka, ďalších odsunuli nútene. ,,Mohli si zobrať len 40 kilogramov osobných vecí a odchádzali z obce na vozoch. Vraveli, že ešte nestihli ani odísť a už z okolitých dedín rabovali ich domy," dodala Kováčová s tým, že po roku 1945 sa začala obec znovu osídľovať. Z pôvodného obyvateľstva ostali v Janovej Lehote len štyri rodiny. V minulosti bola obec známa aj tým, že po revolúcii sem prišli Slováci z viacerých krajín, a tak táto malá dedinka spájala ľudí aj ôsmich národností.

Vzťah s bývalými rodákmi je však v obci stále živý. ,,Hneď po revolúcii sme s Nemcami nadviazali družbu. Začali sme robiť stretnutia s rodákmi z Nemecka a Slovenska," dodala starostka s tým, že bývalí rodáci boli Janovej Lehote nápomocní finančne a pomohli napríklad opraviť kostol a jeho interiér.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Odporúčame