Do minulosti s historikom Danielom Haasom Kianičkom: Z hrozivého osudu kremnickej bosorky Dory vás zamrazí
Kruté procesy s bosorkami, príbeh o kremnickom Odyseovi, či každodenný život niekdajších obyvateľov baníckeho mestečka. O pátraní po tom, ako sa v ňom kedysi žilo, sme sa rozprávali s kurátorom fondu medailí a historikom z kremnického múzea Danielom Haasom Kianičkom.
Tento rok vyšla z pera kremnického historika druhá publikácia sumarizujúca bohaté dejiny dnes neveľkého mestečka. Titul Kremnica – mesto klenotov je akýmsi pokračovaním úspešnej knihy Kremnica – mesto príbehov, ktorá po svojom vydaní rýchlo mizla z pultov.
Historik – detektív
Podľa Haasa Kianičku je snaha zachytiť životy našich predkov často aj tak trochu detektívna práca. Historické pramene nedajú vždy odpovede na všetky otázky a okrem toho, na našom území si ich čítanie vyžaduje aj jazykové zručnosti. ,,V tom našom teritóriu, ktoré bolo vždy križovatkou nejakých kultúr, je práca historikov často ťažšia o to, že pramene sú v rôznych jazykoch. My sme na vysokej škole študovali latinčinu, maďarčinu, nemčinu a starú slovenčinu,“ hovorí historik a dodáva, že niekedy príde na rad aj slovník.
Ako žili starí Kremničania
Vo svojich publikáciách spracúva autor dejiny rôznych oblastí ako mestská samospráva, baníctvo a mincovníctvo, demografické a sociálne štruktúry, zločin a trest, ale aj každodenný život starých Kremničanov. A práve ten ho zaujíma najviac. Pátrať po tom, ako sa ľudia obliekali, bývali, čo jedli, či ako trávili voľný čas však podľa neho nie je vždy jednoduché.
,,Niekedy je to naozaj ťažké. No okrem oficiálnych záznamov nám ako pramene slúžia aj rôzne obrazy, grafiky, archeologické nálezy, ale napríklad aj zachovaná osobná korešpondencia, či testamenty. Z tých sa dokážeme dozvedieť napríklad ako sa ľudia obliekali. Mešťania v nich často konkrétne menujú, že odkazujú svojim deťom veľký kožuch so sponou, takú a takú sukňu, kabátec, náprsník,“ vysvetľuje.
Kriminalita sprevádza každé dejiny
A inak tomu nie je ani v Kremnici. Paradoxne, práve na zločiny sú podľa Haasa Kianičku zdroje omnoho menej skúpe. ,,O zlom sa vždy zaznamená viac, než o dobrom,“ hovorí s úsmevom. Ako ďalej vysvetľuje, mestá boli uzavreté celky, ktoré sa riadili vlastným právom a mali možnosť súdiť aj udeľovať tresty. Často aj smrteľné. ,,Šlo o rôzne zločiny, krádeže, vraždy, ale aj prečiny proti manželskému právu, teda cudzoložstvo, ktoré bolo trestné. A samozrejme, procesy proti bosorkám,“ vymenúva činy, za ktoré mohli kedysi Kremničania aj prísť o život.
Najznámejšia bosorka
Kremnica má viacero doložených prípadov čarodejníckych procesov. Jedným z najpútavejších príbehov z útrob historického mesta je proces proti Dore Struhárovej. Tá sa ako 80-ročná podrobila ukrutným mučiacim praktikám. A všetko to začalo vešaním bielizne. ,,Dora Struhárová z Ihráča sa sporila so susedou pri vešaní prádla. Bolo jej poradené, že si môže nakloniť šťastie keď použije konskú lebku, vajíčka a kamienky, s ktorými mala vykonať nejaké magické praktiky. To sa však rozchýrilo a Struhárová bola v Kremnici vyšetrovaná. Samozrejme že vyšetrovanie bolo spojené s mučením. Opaľovali jej sviecami rôzne časti tela, naťahovali ju na škripec a nakoniec ju odsúdili na trest smrti,“ opisuje praktiky na obvinenej starenke Haas Kianička.
Tieto procesy nakoniec ukončila Mária Terézia. Posledný doložený v Kremnici je podľa neho proces s Kristínou Belavou z Hornej Vsi z dvadsiatych rokov 18. storočia.
Kremnický Odyseus
Zaujímavé momenty z minulosti mesta ale neboli vždy len trpké. Málokto vie, že Kremnica mala aj svojho vlastného Odysea. ,,Tak som ho nazval ja. Bol to Kremničan Jeremiáš Schmidegg, ktorý sa na začiatku 18. storočia plavil do Indie. Za akým účelom, to nám pramene presne nehovoria. Vyzerá to však tak, že mal dobrodružnú povahu a jednoducho nevydržal sedieť v Kremnici,“ hovorí s úsmevom historik.
Lokálpatrioti z Kremnice
Kremnica – mesto klenotov je podľa slov samotného autora publikácia odborne náročnejšia, než jej populárnym štýlom spracovaná predchodkyňa. Okrem nadšencov histórie by ale podľa jeho dúfania mohla osloviť aj laickú verejnosť, najmä v priamo v Kremnici. Kremničania vraj, čo sa týka ich vlastnej histórie, nie sú ignoranti.
,,Ja nie som rodený Kremničan, ale žijem tu už sedemnásty rok a musím povedať, že Kremničania sú z môjho pohľadu lokálpatrioti. Zaujímajú sa o svoje dejiny, aj keď už neviem posúdiť, do akej hĺbky ich poznajú. Moja predstava je, že by kniha mohla slúžiť aj ako učebná pomôcka. Nie priamo pre deti, ale napríklad na prípravu pedagógov na vyučovanie,“ dodáva Haas Kianička na záver.
Titul Kremnica – mesto klenotov autor verejnosti po prvý raz predstaví 26. marca o 17:00 hod. v kremnickom kine Akropola.
