Dušičky majú pohanský základ
Starí Slovania zapaľovali sviečku nebohému na 40 dní. Boli presvedčení, že jeho duša je „medzi životom a smrťou“. Verili v kolobeh životov. Tradícia Kresťanských dušičiek začala až 13. mája 609 n.l. V Ríme.
Pred príchodom kresťanstva naši predkovia verili v kolobeh životov a smrtí. Tak ako ostatné prírodné náboženstvá a filozofie aj slovanský svetonázor pokladal život i smrť za konečné a neustále sa opakujúce časti cyklu. Smrť sa oslavovala rovnako ako život. Slovania verili, že s predkami možno komikovať počas určitých dní v roku. Ale všetky „spory“ bolo potrebné vyriešiť práve počas spomínaného obdobia. Naši predkovia tak mali dobrý základ pre prijatie kresťanského pohľadu sviatku všetkých svätých. Pápež Bendikt IV prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheo, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Stalo sa tak práve 13. mája 609 n.l. V Ríme. Neskôr pápež Gregor III. (731–744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1.november, keď v Bazilike Sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Dnes je tento sviatok chápaný skôr ako symbolická záležitosť. Najväčší úžitok tak z neho majú predavači kytíc, umelých kvetov a sviečok. Slováci sa ale na druhej strane, počas tohto víkendu radi stretávajú. Po dlhom čase sa často vidia jednotlivé časti rodiny. Nemálo zriedkavé sú práve aj rodinné spomienky na jednotlivých členov rodiny. Martin Károly