Hodinovú vežu chceli komunisti rozobrať
Jeden zo symbolov mesta, banskobystrickú hodinovú vežu na Námestí SNP, čakal na prelome 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia hrozivý osud. Málokto vie, že kvôli jej nakloneniu a riziku zrútenia sa uvažovalo o tom, že bude rozobratá, aby neohrozo
V polovici dvadsiateho storočia po skončení druhej svetovej vojny nastali hospodárske i spoločenské zmeny aj na Slovensku. Mnohé kultúrne pamiatky boli vojnovými udalosťami zničené alebo poškodené, prípadne nevhodným využitím postupne devastované. Takto boli postihnuté aj významné pamiatky v Banskej Bystrici, ako Thurzov dom na námestí, neskororenesančný kaštieľ v Radvani z roku 1677 alebo areál Kalvárie z roku 1689.
Našťastie, v tom období vznikali aj dôležité zákonné opatrenia a odborné inštitúcie pamiatkovej starostlivosti, ktoré riešili evidenciu, dokumentáciu, záchranu a obnovu pamiatok. Tak v roku 1951 vznikol v Bratislave Slovenský pamiatkový ústav, neskôr premenovaný na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Osobitný význam pre Banskú Bystricu malo zriadenie Štátnej mestskej pamiatkovej rezervácie na základe uznesenia Zboru povereníkov z 26. apríla 1955. Ďalšou významnou udalosťou bolo zriadenie Krajského pamiatkového strediska od 1. mája 1959, ktoré bolo najprv oddelením Krajského múzea v Banskej Bystrici a od 1. júla 1960 už samostatnou odbornou organizáciou – Krajským strediskom štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v riadení Krajského národného výboru.
Mimoriadne závažnou úlohou, ktorú nastolili krajské orgány pred Krajské pamiatkové stredisko v Banskej Bystrici hneď po jeho vzniku, bolo odstránenie statických porúch na hodinovej veži, v dôsledku čoho sa táto začala nachyľovať a hrozilo jej zrútenie. Vzhľadom na blížiace sa oslavy 15. výročia SNP v roku 1959 a ohrozenie účastníkov týchto osláv na Námestí SNP bolo treba urýchlene konať. Rozhodlo, že sa buď do troch mesiacov zabezpečí stabilizácia veže, alebo sa táto rozoberie!
Riaditeľ pamiatkarov sa obrátil na istého statika zo Stavoprojektu v Bratislave, ktorý už riešil rôzne havarijné situácie pri záchrane pamiatok na Slovensku, s požiadavkou urgentného riešenia stabilizácie hodinovej veže. Statik vypracoval návrh na riešenie, ktorý predpokladal šachovnicový spôsob postupnej výmeny a prehĺbenia základov. Keď však stavebný podnik začal postupovať podľa tohto návrhu, deštrukcia stavby veže sa ešte urýchlila. Veľké kamene, z ktorých bola veža vymurovaná, sa drvili, ako keby boli z tvárneho materiálu. Deštrukciu veže urýchlilo odstránenie prízemného objektu bývalého mäsiarstva opretého o severnú stranu veže.
V tejto kritickej situácii sa podarilo dohodnúť spoluprácu s miestnym statikom Ing. Senským, ktorý sa podujal na vyriešenie stabilizácie hodinovej veže. Každodenne riadil stavebné práce až do ich ukončenia, čo bolo tesne pred oslavami SNP. Bývalý stavbár Ondrej Krnáč na stabilizáciu veže spomína takto: „Na mieste zrúcanej stavby (mäsiarstvo) odkopali základy a z boku do nich zapreli štyri železničné zdvíhadlá (hevery). Tie potom zabetónovali.“ Úsmevne dodal, že archeológovia pri vykopávkach v budúcnosti sa náramne začudujú nad záhadou heverov zabudovaných do betónu (Banskobystrické noviny, 25. 9. 2007). O úspešnosti akcie svedčí fakt, že veža stojí dodnes a ďalej sa nenachyľuje!
Stanislav Dúbravec
Pokračovanie článku o banskobystrickej hodinovej veži, ale aj mnoho iných zaujímavých príbehov z histórie nášho mesta nájdete na internetovej adrese časopisu Bystrický Permon: http://permon.eu/6.html