J. Považan by sa v auguste dožil 85 rokov

S vďakou a úctou spomíname na vzácneho Muža, vzorného lekára, obetavého pediatra, dobrého človeka, talentovaného a úspešného maliara primára MUDr. Júliusa Považana. Dňa 9. augusta t.r. si pripomíname jeho nedožité 85. narodeniny.

Detstvo a dospievanie prežil v rodnom Svätom Kríži nad Hronom (od roku 1953 – Žiar nad Hronom). Tam vychodil aj ľudovú školu. Maturoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Zapísal sa na Lekársku fakultu vtedy Slovenskej univerzity v Bratislave. Po úspešnom štúdiu bol promovaný a získal titul MUDr. roku 1952. Jeho prvým pracoviskom bolo Detské oddelenie NsP v Šahách. Tam sa začal aj intenzívnejšie venovať maľovaniu a študoval literatúru o výtvarnom umení.

Po získaní kvalifikácie z detského lekárstva nastúpil ako prednosta Detského oddelenia NsP v Banskej Štiavnici, kde pôsobil v rokoch 1956 – 1977. Bol viac rokov riaditeľom nemocnice. Zaslúžil sa o jej priestorové rozšírenie a skvalitnenie poskytovaných služieb detským a dospelým pacientom. Potom prijal miesto primára Detského oddelenia v Krupine. Tam pracoval až do odchodu na zaslúžený odpočinok.

Na oboch pracoviskách chodil v každej dennej i nočnej dobe na pôrodnicu k novorodencom, k náročným pôrodom a cisárskym rezom. Svojou odbornosťou, svedomitosťou sa zaslúžil o zdravie mladej generácie, znižovanie novorodeneckej a dojčenskej chorobnosti a úmrtnosti. Za svoju úspešnú liečebno – preventívnu starostlivosť a zdravotnú výchovu bol opakovane pochválený, ocenený a vyznamenaný. Ako prednosta oddelenia vychoval mnohých kvalifikovaných a úspešných pediatrov.

Primár Považan bol uznávaným znalcom výtvarného umenia. Po celý svoj život udržiaval kontakty a priateľské vzťahy s našimi poprednými umelcami, maliarmi, sochármi (Moško, Krivoš, Balko, Zimka, Body, Gažovič, Paštéka, spisovateľ Peter Jaroš a iní). Bol aj teoretikom výtvarného umenia, návštevníkom ateliérov, výstav, vytrvalým kupovačom literatúry o umení. Umelecké cítenie ho priviedlo ku kresleniu, maľovaniu. Tieto rozviedol a vytvoril si z nich záľubu najmä po promócii. Maľovanie bolo pre neho relaxáciou po dennej práci a nočných službách. Znamenalo pre neho regeneráciu pracovnej sily. Záľuba v maľovaní bola u neho umocnená umeleckým prostredím Banskej Štiavnice. Bol osobným priateľom národného umelca Jozefa Kollára a iných tvoriacich umelcov v Štiavnici. Celá atmosféra banského mesta spôsobila, že ako neprofesional sa v tvorbe vybral cestou „nedeľných“ či insitných maliarov, tzv. maliarov „čistého srdca“.

Je nehynúcou zásluhou umenovedca Štefana Tkáča (1931 – 1989), ktorý okrem iných „majstrov“ insitného umenia na Slovensku objavil aj Jula Považana. Jeho obrazy boli prvýkrát verejne prezentované na III. trienále insitneho umenia v októbri 1972 v Bratislave.

Žiaľ, Jula Považana – ako aj ostatných insitných maliarov – po roku 1972 postihla nepriazeň. Insitné umenie bolo na Slovensku umelo a násilne negované a potláčané.

Keď začalo svitať na lepšie časy, tragicky zahynul svetový priekopník tohto umeleckého smeru Štefan Tkáč. Našli sa však pokračovatelia a začali pripravovať a realizovať ďalšie Trienále insitneho umenia s medzinárodnou účasťou. Tejto funkcie sa ujala v SNG teoretička Dr. Katarína Čierna. Vedenie SNG zriadilo v Pezinku galériu insitného umenia v Schaubmarovom mlyne. Tam má aj Julo Považan trvalú expozíciu.

Julo Považan vo svojich pestrými farbami hýriacich obrazoch zachytáva prostredie a zvyky svojej rodnej obce, aj Banskej Štiavnice (banícke motívy). Pri voľbe svojich námetov prikročil k čerpaniu zo slovenských piesní, porekadiel, povestí, bájok a ľudových zábav. Zachytáva rôzne ľudové obyčaje. Tradície mu poskytovali materiál realistických záznamov s premiešanou fantáziou „veľkého dieťaťa“. Zachytil , rituál dedinskej svadby, stavanie mája a oslavy s tým spojené, tradičné banícke oslavy, sprievod Salamander, vítanie jari, ktoré trvajú storočia a doteraz sú žive vo zvykoch po našich dedinách. Fantázii, farebnosti a tvarom je insitnému maliarovi svet umenia otvorený – len ho zachytiť.

Dielo Jula Považana je prezentované v domácich a zahraničných galériách, v zahraničných  knihách o insitnom umení. Bol člen profesionálnych organizácií výtvarných umelcov. Svoje dielo prezentoval na desiatkach individuálnych a kolektívnych výstavách doma aj za hranicami našej vlasti v Európe i mimo nej. Jeho dielo približuje monografia „Július Považan“, ktorú zostavila K. Čierna (Bratislava: Slovart, 2006, 191 s.)

Koncom 40. začiatkom 50. rokov na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave sme študovali Svätožiarski rodáci – Ján Danko, Peter Dvornák, Vlasta Filúzová, Ján Lupták, Július Považan, farmáciu Magdaléna Jakubíková, prírodné vedy Ján Jakubík, právo Jozef Rakovský, ekonómiu Ján Magula. Viacerí už nie sú medzi nami – Česť ich pamiatke.

My rodáci sme pyšní a hrdí na svojho slávneho rodáka Jula Považana. Sme smutní, že sa nedožil svojho 85. narodenia – Všemohúci ho predčasne pozval na druhú stranu rieky. Veríme, že v potomstve budú pokračovatelia jeho diela. U jeho vnúčeniec sa prejavujú isté záujmy o výtvarnú činnosť.

S priateľom Júliusom sme intenzívne korešpondovali. V archíve mám 1305 listov. Často si v nich listujem, čítam a spomínam.

Osobne som spokojný a rád, že Galéria Jula Považana v Žiari nad Hrom existuje. Je nádej, že bude umiestnená v dôstojných priestoroch. Trvalo to viac rokov kým sa nám s primátorom IUDr. Hrmom podarilo po rokovaniach, konzultáciach s autorom a jeho rodinou, podarilo v roku 2001 na počesť 75. narodenín Majstra galériu otvoriť. Prechodne v dočasných priestoroch.

Úprimne ďakujem primátorovi Ing. Ivanovi Černajovi, pracovníkom Kultúrneho strediska v Žiari nad Hronom. Pripravili a realizovali skutočne reprezentatívnu a dôstojnú vernisáž diela Jula Považana dňa 5. augusta t.r. Pri príležitosti nedožitých 85. narodenín.

Drahý priateľ, mal som Ťa úprimne rád, vždy som Ťa obdivoval a vážil si Ťa ako vzorného lekára, dobrého človeka, nadaného umelca. Ďakujem Ti za priateľstvo !

Spomínam, nezabúdam !
Michal Valent, Professor emeritus
LF UK, Bratislava

Foto: Vernisáž výstavy, MsKC

[color=#ff0000]­O autorovi článku [link=http://www­.ziar24.sk/clan­ky?extend.104171_Mich­al-Valent-svoj-zivot-hodnoti-skutkami,–nie-casom.139]Michal Valent svoj život hodnotí skutkami, nie časom[/link]