Ján (89) unikol smrti len o vlások: Rodina a priatelia zaplatili najkrutejšiu daň
Niektoré momenty sa vryjú do pamäti natrvalo a nechajú tam hlbokú brázdu, ktorú nevylieči ani čas.
Pietnymi spomienkami v obciach Kľak a Ostrý Grúň v žarnovickom okrese si uctili pamiatku 148 obetí Krvavej nedele, ktorá sa zapísala ako najtragickejšia udalosť do dejín týchto dedín. Udalosti v Kľaku a Ostrom Grúni z 21. januára 1945 majú na svedomí príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský.
Najstrašnejšie momenty
Kľak a Ostrý Grúň boli partizánskymi obcami. Hory, ktoré ich obkolesujú, poskytovali pre partizánov potrebný úkryt. Ako priblížil Jaroslav Bulko, predseda oblastnej organizácie SZPB, miestni obyvatelia im tam nosili jedlo i šatstvo. „Hovorí sa, že v tom čase bolo v Kľakovskej doline obrovské množstvo snehu. Bez pomoci civilného obyvateľstva, či už tu z Kľaku alebo Ostrého Grúňa, by partizáni neprežili a len ťažko by sa im bojovalo,“ skonštatoval.
Za pomoc partizánom však obyvatelia zaplatili krutú daň. Jednotka obce vypálila, ešte predtým zavraždila desiatky obetí. Najmladšia mala tri mesiace, najstaršia 89 rokov.
Spomienky sú stále živé
Na osudné udalosti si ešte živo spomína aj 89-ročný Ján Bista z Kľaku. „V nedeľu ráno, 21. januára, sa partizáni zobrali do hory. Hovoria tým, čo tu boli: Nebojte sa, vy len buďte tu, my ideme do hory,“ spomína starček, ktorý mal v tom čase len 19 rokov. V dedine už podľa jeho slov vedeli, že majú prísť Nemci. „Počuli sme streľbu, to už strieľali v Ostrom Grúni. Potom išli hore,“ dodal s tým, že pred prichádzajúcimi Nemcami začal spolu s ďalšími štyrmi utekať do hory. „Ja som s bratom ušiel, tí traja trochu pozdeli. Tých postrieľali,“ hovorí o krutých momentoch. Streľba sa však začala ozývať aj z hory. „Keď sa strieľalo z guľometu, ja som sa hodil na zem a plaziac som ušiel,“ dodal. Po odchode Nemcov sa skrýval v hore, spával v kŕmidle určenom pre srny. Neskôr sa pridal k partizánom, ktorí sa skrývali v okolitom pohorí.
Okrúhle 70. výročie týchto udalostí si prišli okrem širokej verejnosti uctiť aj poslanci Národnej rady SR Viera Šedivcová (Smer-SD) a Pavol Frešo (SDKÚ-DS), starostovia okolitých obcí, zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč, zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku a ďalší.
Petícia za mier, odkaz pre prezidenta
„Tieto udalosti boli najtragickejšie z celej histórie obce aj celej doliny. To, že niekto dokáže bez akýchkoľvek okolkov a mihnutia oka zavraždiť toľkých ľudí, je podľa mňa výstraha pre všetkých ľudí,“ uviedol v tejto súvislosti starosta Kľaku Ľuboš Haring.
Aj preto sa miestne samosprávy rozhodli iniciovať vznik podpisovej akcie, ktorá si dáva za cieľ podporiť v Európe opätovné nastolenie mieru. Po zbere podpisov, ktorý začal počas dnešnej spomienky, chcú myšlienku tohto memoranda posunúť prezidentovi SR a vyzvať ho, aby s ním oboznámil aj ostatných prezidentov Európskych krajín.
