Jazyk starých Svätokrížanov: Uhádli by ste, čo je to farál alebo kĺk?

Aj obyvatelia Svätého Kríža mali svoj dialekt. Bez vysvetlení v kronike by sme asi ani neprišli na to, čo niektoré výrazy znamenajú...

Barbara Dallosová
Ilustračný obrázok k článku Jazyk starých Svätokrížanov: Uhádli by ste, čo je to farál alebo kĺk?
Zdroj: archív zozbieraný R. Kafkom

Žiar nad Hronom nepatrí medzi lokality s jednotným a výrazným dialektom. Do mesta, predovšetkým za prácou v závode, migrovali ľudia z celého Slovenska. Od starších obyvateľov sa teda dajú počuť najrôznejšie nárečové slová. Svoj slovník mali ale podľa kroniky aj niekdajší Svätorkížania.

Vzor ryba

Ako samotný jazyk, aj také jeho náležitosti, ako vzory podstatných mien, podliehali zmenám. O žene, ulici, dlani či kosti ale ešte nebolo chýru. V kronike sa spomína len jediný vzor –ryba. Doslova sa v nej píše: V ženskom rode vo vzore ryba sa v treťom a šiestom páde miesto ,,e“ hovorí ,,i“ – v ruki, v republiki a.t.ď.

Jazyk si nedrali zbytočne

Špecialitkou starých Žiarčanov bolo zjednodušovať si slová tak, že z nich v niektorých prípadoch zostalo sotva niečo pôvodné. Najradšej vynechávali spoluhlásky, ktoré im asi zbytočne drali jazyk. V obľube napríklad nemali spoluhlásku ,,d“. A tak sa z vidlíc stali vilice, zo zrkadla zrkalo, a z mydla mylo. Spoluhláska ,,t“ sa niekedy tiež zdala nadbytočná, a tak mali Svätokrížania v rodine vždy sredného brata, miesto stredného.

Pokomolili ste niekedy v rýchlosti napríklad slovo revolver? Práve revolver zrejme nebol bežnou výbavou hospodára alebo hurkára zo Svätého Kríža, ale pre prípad, že by ho niekedy museli spomenúť, upravili si aj toto slovo. Z revolvera sa teda stal levorver. Jazykovým úpravám sa nevyhol ani obecný pán farár, ktorého volali farál.

Nie vo všetkých úpravách jazyka dnes vidíme logiku. Tĺk bol po svätokrížsky jednoducho kĺk. Prečo, nevedno.

Nie vždy mäkko

Azda najviac prekvapivý je ale záznam o zmäkčovaní spoluhlásky ,,l“. Všeobecné presvedčenie je, že čím bližšie sme k stredu Slovenska, tým mäkší jazyk počujeme. V kronike sa ale píše: Miesto ,,ľ“ , vyslovuje sa tvrdé ,,l“ a to v slovách – flaša, vela, lud, král…

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk