Jedinečný projekt študentov: Takto chcú oprášiť slávnu históriu
Nová generácia gymnazistov a ŠUV-károv prišla s ojedinelou iniciatívou. Pripravujú originálne plastiky známych osobností historického mesta, ktoré by mali už takmer zabudnutú históriu oživiť. A to nie je všetko! Zamerali sa aj na slávne, zaniknuté továrne...
Kremnickí gymnazisti a ŠUV-kári sa s vervou zavŕtlai do regionálnej histórie. „Na našej škole je už tretí rok súčasťou edukácie, školských osnov prierezová téma – tzv. pragmatická prípadová štúdia. Povinnosťou každého žiaka tretieho a štvrtého ročníka na ŠUV aj gymnáziu je vybrať si, spracovať a ústne obhájiť ľubovoľnú tému, v ktorej preukáže schopnosť uplatnenia svojich poznatkov v praxi. Študenti sú tak nútení ešte počas štúdia nadväzovať spoluprácu s rôznymi inštitúciami, odborníkmi, ktorá im môže byť len prospešná po ukončení štúdia pri zaraďovaní sa do pracovného života,“ vysvetľuje Peter Albert, učiteľ dejepisu ale aj koordinátor projektu Súkromného Gymnázia a Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici.
Zabudnuté továrne
Študentky tretieho ročníka na gymnáziu aktuálne pracujú na zaujímavej prípadovej štúdii s názvom Zaniknuté – zabudnuté továrne v Kremnici. Mesto Kremnica je totiž známe z minulosti predovšetkým ako banské mesto, menej sa o ňom hovorí ako o meste továrenskom – priemyselnom.
„Pritom, minimálne sto rokov, v období cca od polovice 19. storočia do nástupu komunistického režimu (1948) v Kremnici pôsobilo množstvo tovární s dlhoročnou tradíciou, ktorých výrobky boli známe ďaleko za hranicami mesta, ba v niektorých prípadoch celého Uhorska,“ vysvetľuje ďalej Albert.
Fajkáreň, remenárka, porcelánka…
Najväčšie zaniknuté kremnické fabriky pôsobiace v danom období boli fajková fabrika (fajkáreň), továreň na kožu (remenárka), továreň na kachle či kameninová továreň (porcelánka). Napr. výrobky z fajkovej fabriky a továrne na kameninu si vyvážali do zahraničia (dokonca aj do Ameriky) a konkrétne tieto dve továrne mali aj najdlhšiu pôsobnosť – niekoľko desaťročí. Medzi ďalšie menšie zaniknuté kremnické fabriky, podľa doterajších zistení našich študentiek patrili napr. sódovkáreň, gombikáreň, škatuľkáreň (zápalkáreň), oblátkáreň, pivovar, medovnikáreň, čipkáreň atď.
„Doteraz neexistuje publikácia, ktorá by monitorovala toto bohaté obdobie zabudnutých kremnických fabrík, ktoré zamestnávali množstvo Kremničanov a vytvárali tak pestrejší a nový sociálny život Kremnice 19. až 20. storočia,“ konšatuje dejepisár.
Vznikne brožúra
Mesto Kremnica by si podľa neho zasluhovalo pozornosť nie len ako historicky významné banské mesto, ale aj ako mesto slávnych fajok, medovníkov či remeňov, jednoducho továrenské mesto. „Naše študentky pracujú s podporou Múzea mincí a medailí, ktoré má seriózny záujem financovať publikovanie výsledkov ich výskumu. Výsledná publikácia by mala byť akousi prehľadnou brožúrkou, ktorá by informovala o jednotlivých kremnických fabrikách, o ich činnosti, kde boli situované, dobové zábery, spomienky pamätníkov a podobne,“ konkrtizuje snahu študentov Albert.
Študentky spolupracujú aj s Domovom dôchodcov v Kremnici, kde robia rozhovory s pamätníkmi, taktiež nadväzujú spoluprácu s Mestským úradom v Kremnici a aktuálne pracujú na naviazaní dlhodobej spolupráce so Štátnym archívom v Kremnici. Projekt by mal byť ukončený v roku 2015.
Ožijú známe postavy kremnickej histórie!
Ďalšou prípadovou štúdiou, na ktorej sa naši žiaci podieľajú je štúdia zameraná na umelecké spropagovanie významných obyvateľov, resp. konkrétnych miest v Kremnici. „Naši gymnazisti spolupracujú so študentmi ŠUV na projekte, ktorého výsledkom by malo byť niekoľko zaujímavo prevedených rozmerných plastík, umiestnených po centre mesta v blízkosti zaujímavých budov, s ktorými sa spájajú životy dôležitých osobností či udalostí v dejinách mesta. Je to v štádiu príprav – návrhov, ale študenti si môžu vybrať napríklad stvárnenie mestského kata, ktorý žil v Červenej veži (či strašidla, ktoré sa už dlho s temnou vežou spája) alebo G. K. Z. Laskomerského, ktorý bol banský lekár – ikona, rád sa prechádzal s paličkou, alebo permoníka (baníckeho trpazlíka), ktorý podľa legendy spôsobil obrovské banské nešťastie, a to len cca kilometer od centra mesta, alebo veľkého no zabudnutého vynálezcu B. Križku, ktorý v Kremnici zaviedol prvé verejné osvetlenie a zároveň prvé osvetlenie mesta v rámci celého Uhorska atď,“ hovorí ďalej o projekte Albert.
Gymnazisti zas pracujú na textoch, krátkych príbehoch, ktoré by dané plastiky umiestnené na verejných priestranstvách, najmä ich vzťah k danému miestu okoloidúcim objasnili.
foto/ copyright Súkromne gymnazium
