Jozef Karči Höger vystavuje v Kremnici
Kremnica - Vo výstavnom kabinete expozície Líce a rub peňazí NBS Múzeum mincí a medailí vystavuje svoje sochárske a reliéfne diela, komorné plastiky a reliéfy, plakety, medaily a pamätné mince, Akad. sochár Jozef Karči Höger. Obzretím sa za plodnou
Akad. sochár** Jozef Karči Höger** (1951) žije a tvorí v Kremnici. V rokoch 1966 – 1970 študoval na tunajšej SUPŠ v odbore umelecký kováč a v r. 1970 – 1976 rozvíjal svoj talent v ateliéri sochárstva na VŠVU Bratislava u profesorov J. Kulicha a R. Pribiša. Na záver štúdia absolvoval dvojsemestrálny študijný pobyt v Taliansku na prestížnej** Accademia di Belle Arti** vo Florencii, kde si u prof. Chisottiho pripravil aj sochársku diplomovú prácu. Po skončení vysokej školy bol oslovený vrátiť sa do Kremnice, kde ako pedagóg na SUPŠ učil v rokoch 1977 – 1985 a 1990 – 2005 na oddelení dizajnu. Medzičasom pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní.
Výtvarný prejav autora je realizovaný cez monumentálne sochárske a reliéfne diela, komorné plastiky a reliéfy, plakety, medaily a pamätné mince.** Najznámejším výtvarným dielom pre Kremničanov a predovšetkým návštevníkov mesta je v medzibrání už 17-ty rok stojaca majestátna stéla,** ktorá informuje o histórii mesta. Stopy jeho tvorivých realizácií pre architektúru a krajinu nás však zavedú na viaceré miesta Slovenska.
Pre spoločenské objednávky i vlastné nápady umelec tvoril trojrozmerné figúry, poprsia, busty alebo sa vyjadroval prostredníctvom vyššieho reliéfu (v duchu talianskej sochárskej školy lyrického realizmu Giacoma Manzú). Osobitným rukopisom, variovaním a cizelovaním modelácie špecifického nízkeho reliéfu s textom do kruhu, sa podpísal pod desiatky prác v medailérskej a mincovej tvorbe (s obsahom historických osobností a udalostí). Ovplyvnil tiež viacerých svojich kolegov.
Zo súťaží mincí vypísaných Národnou bankou bývalého Československa a v súčasnosti NB Slovenska si odniesol viaceré ocenenia, aj keď realizovaná v razbe nebola ani jedna z nich. To sa mu podarilo len štyrmi zahraničnými v kolekcii tuniských dinárov. Úspešnou bola aj razba zlatých a strieborných medailí s prvou účasťou Slovenska na olympiáde – Atlanta 1996.
Témou voľnej Högerovej tvorby je okrem individuálneho portrétu predovšetkým figúra – jedna, dve, skupina vo výpovednej hodnote, niekedy vsadená do konkrétneho priestoru, no často len na neutrálnom alebo rukopisne štruktúrovanom pozadí. Takto intímne ožíva muž (pri ťažkej práci, pri prijímaní všeobecných i osobných poznaní), žena (symbolizujúca lásku, túžbu, tvoriaca vzťahy), dieťa (ktoré je darom) a všetci tak duchovne krehkí v renesančnom výraze.
Ako sochár sa zúčastnil na troch tvorivých podujatiach – 1983 a 1985 v Kremnici – slovenské a československé medailérske sympózium a v roku 1994 – medzinárodné sympózium liatej medaily a drobnej plastiky v Uherskom Hradišti (CZ). Z jeho účasti na výstavách po Slovensku i zahraničí možno spomenúť špecializované: Československú medailu (80-te roky 20. stor.), Slovenskú medailu a Bronzový trojuholník (90-te roky) a od 70-tych rokov medzinárodnú medailérsku prehliadku na kongresoch FIDEM. Jeho výtvarné diela dopĺňajú zbierky viacerých múzeí a galérií doma i za hranicami našej krajiny.
Autorská tvorba sochára J. K. Högera bola predstavená v roku 1996 v kremnickom gotickom dome na Kollárovej ulici, v tom čase vo výstavných priestoroch múzea (dnes dom virtuóza P. Michalicu), a to v koncepcii PhDr. N. Šeňovej a J. Kollárikovej.
Zdroj: NBS MMM Kremnica
