Kinár Zdeno Galis: Bez lásky k filmu, umeniu a Kremnici by to veru nešlo...

Kremnické kino Akropola, predtým Partizán, patrí podľa mnohých k najkrajším kinám Slovesnku. Svoju najslávnejšiu éru, kedy sa na stupenky čakalo v dlhých radoch a na mnohých sa ani neušlo, má už tak ako väčšiná kinosál, za sebou.

V ostatnom období sa bojovalo zta to, aby kino vôbec prežilo. Jediná cesta bola digitalizácia a posun k novým technolóogiám a projektom. „Projekcie na novej technike sme spustili 1. októbra 2013. Ťažko sa to vysvetľuje laikom, ale máme takzvanú E-cinemu, t.j. „malú digitalizáciu“, oproti veľkej D-cineme, ktorá bola nedávno spustená napríklad v Žiari. Realizačné náklady pri jednom a druhom type sú cca jedna ku štyrom, v našom prípade išlo o sumu 20.000€. Ak by sme kupovali D-cinemu išlo by o štvornásobne vyššiu cenu,“ začína rozprávať Zdeno Galis, kremnický kinár. Prečítajte si celý rozhovor.

Digitalizíciou ste prišli aj s novými formátmi.Buď konkrétny
Nová technika mení možnosti a využitie kina. Už to nebude to, na čo boli ľudia zvyknutí z nedávnej histórie: že sa premietali len celovečerné filmy. Projekčnú a zvukovú techniku máme pripojenú k rôznym zdrojom: počítač, bluray prehrávač, internet, satelit. Čiže okrem klasického záznamového premietania môžeme, a aj robíme živé prenosy, či streaming.

Je ťažké dostať ľudí v dobe led TV a rýchleho internetu do kina?
Toto je asi najčastejšia otázka, akú v tejto veci dostávam :), a odpoveď na ňu je, áno. Človek je tvor pohodlný a množstvo lacnej a rýchlo dostupnej zábavy sťažuje prácu všetkým kinárom.

Zaviedol si aj kino na slepo, či dopoludňajšie kino pre mamičky s deťmi. S akým úspechom sa to stretlo a o čo ide?
V rámci novej dramturgie skúšame všeličo, Mamakino, Jukeboxkino alebo Kino na slepo, ide o premietanie pri ktorom divák dopredu nevie na aký film ide, a zaplatí až po premietaní, a len ak sa mu film páčil – taká hra.

Cyklus Mamakino sme zaviedli koncom jesene, ale veľmi sa to neosvedčilo, možno pre nepriaznivé počasie. Skúsime to zaviesť opäť teraz na jar, keď kočíky znova štartujú do ulíc :)

Aké ďalšie novinky prinášate?
V rámci E-cinemy máme bohužiaľ obmedzené distribučné možnosti a teda výber filmových titulov. Musíme, preto skúšať rôzne kreatívne nápady. Náš koncept momentálne stojí na „práci s komunitou“, to je ponúknuť nie primárne to, čo ponúkajú distribučné spoločnosti, ale to o čo má miestna komunita záujem. V tomto zmysle sa nám osvedčila Expedičná kamera alebo rôzne nové dokumentárne filmy.

Dá sa z kina v malom meste vyžiť?
Robiť kino v Kremnici je ako robiť ho pre jedno sídlisko vo väčšom meste. Myslím tým vzhľadom na počet obyvateľov. Celé Slovensko pozná Kremnicu, ale len málo kto vie, aké je to skutočne malé mestečko.

Z toho vyplýva aj odpoveď na tvoju otázku: vyžiť sa z toho nedá. Preto aj Akropola nie je vyslovene len kinom, ale tiež kultúrnym centrom a klubom. Čas od času musíme urobiť nejakú komerčnú akciu – párty, koncert, galavečer – aby sme dokázali prevádzku utiahnuť.

90% jednosálových kín na Slovensku prevádzkujú mestské úrady a ich zamestnanci, resp. zamestnanci mestských kultúrnych centier. My nie sme v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, ale máme od mesta čiastočnú podporu, napr. aj teraz na projekt digitalizácie prispelo sumou 4.000€. Napriek nie jednoduchej situácii sa nám darí realizovať projekcie a kultúrne podujatia nepretržite počas celého roka.

Do Kremnice si sa prisťahoval kvôli tomuto projektu z iného mesta. Neľutuješ ešte toto rozhodnutie?
Pochádzam z jednej obce pri Bánovciach nad Bebravou, no dávno tam už nežijem, na strednú školu som chodil do Trenčína, potom na vysokú do Trnavy a istý čas som pracoval v Topoľčanoch. Páči sa mi život v malom meste, prostredie a kľud. Nie, to rozhodnutie neľutujem, aj keď to nie je vždy jednoduché, spoznal som množstvo šikovných ľudí.

Medzi časom si sa tu aj oženil a dokonca sa vďaka vám rozrástli aj rady Kremničanov. Chodí aj manželka do kina?
Áno, rodinka sa mi rozrastá, veru pomerne rýchlo. Mám dve deti a tretie na ceste, takže o zábavu mám doma postarané. Ešte že sa môžem „zašiť“ v kine :) Manželka, pre materské povinnosti, chodí skôr pred kino na námestíčko poklábosiť s kámoškami.

Aká je podľa teba cesta a budúcnosť malých kín na Slovensku?
Ako som už spomínal, malé kiná majú šancu prežiť len ak budú na svojom programe pracovať čo najkreatívnejšie. Presadiť sa voči „papučovej kultúre“ je čoraz ťažšie, to čo môžu ponúknuť kiná je „zážitok zo spoločného sledovania“. To či ľudia budú chcieť v budúcnosti „chodiť von“ a stretávať sa, je už skôr otázka na nejakého sociológa.

Čo plánuješ do budúcnosti?
Ak mám byť konkrétny, tak radi by sme spustili projekt letného kina: premietanie pod holým nebom v Zechenetrovej záhrade za budovou kina Akropola. Technologicky by to možné bolo, keďže naša „malá“ digitalizácia je prenosná, čo je jej výhodou.

foto: Ján Vereš