Kremičania si uctili Teodora Lamoša pamätnou tabuľou

Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici si na konaných besedách každoročne pripomína významné osobnosti dejín Slovenska. Pritom nezabúda ani na významné osobnosti kremnických rodákov, alebo osobnosti, ktoré v Kremnici síce pôsobili len isté obdobie, ale svojou činnosťou dokázali významne zviditeľniť Mesto Kremnica. Jednou takouto osobnosťou bol aj PhDr. Teodor Lamoš, CSc. Pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia, Miestny odbor MS v Kremnici si v spolupráci s mestom Kremnica pripomenul jeho život a dielo na literárnom večeri, za hojnej účasti aj obyvateľov mesta a vyhlásil rok 2011 za rok venovaný spomienke na Teodora Lamoša. Patrí medzi troch bývalých významných kremnických archivárov** spolu s Križkom a Matunákom**. Pre zachovanie pamiatky na archivárov Križka a Matunáka, boli im v Kremnici odhalené pamätné tabule a po nich sú v Kremnici pomenované aj ulice a to Ulica Pavla Križku a Matunákova ulica.

Teodor Lamoš sa narodil v turčianskej obci Rakovo dňa 7.1.1921. Rodičia: otec Alojz, matka Mária, rod. Ležáková, bývali v Turci. Mal dve sestry Lenku a Eleonóru učiteľku, vydatú za Mokoša, ktorá ako jediná sa dožila vysokého veku. Lamoš sa oženil dňa 4. februára 1950 s Gizelou, rod. Dékányovou, narodená 11.7.1911 v Ri­mavskej Seči. Mali dve deti Sebastiána narodený 2.11.1950 v Bra­tislave a Barbaru narodenú 20.12.1954 v Krem­nici.

Po ukončení základnej školy, pokračoval v štúdiu na Gymnáziu v Kremnici, ktoré ukončil v roku 1939 maturitou skúškou. V rokoch 1939 – 1943 v štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde absolvoval odbory dejepis a zemepis. V rokoch 1943 – 1945 bol asistentom Historického seminára Slovenskej univerzity v Bratislave, v rokoch 1945 – 1950 vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a umení. Dňa 2. novembra 1946 získal diplom doktorát z filozofie a dňa 9 decembra 1946 zložil skúšky pre aprobáciu profesora na gymnáziách a získal diplom profesora pre gymnázia. V školskom roku 1947 – 1948 študoval postgraduálne na prestížnej Vysokej škole archivárskej v Paríži a stal sa prvým zo stáročného radu kremnických archivárov s historickým i archívnym vzdelaním. Od roku 1951 pôsobil v Kremnici ako archivár mestský a od roku 1953 po vzostupe archívu, na ktorom sa podieľal, ako archivár okresný. Od 15. marca 1961 až do smrti bol pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde 15, februára 1965** už beznádejne chorý a s amputovanou pravou dolnou končatinou obhájil kandidátsku dizertačnú prácu, čo svedčí o húževnatosti a životnom eláne nebohého. **

Lamoš patrí k popredným osobnostiam slovenskej historiografie a archivistiky a k osobnostiam celoslovenského, a dá sa povedať že kvli svojim niektorým dielam aj stredoeurópskeho významu. Počas svojho života sa venoval archívnictvu a starým dejinám Slovákov. Ovládal latinčinu, nemčinu maďarčinu, a francúzštinu. Politického života sa nikdy nezúčastnil. Počas svojej vyše dvadsaťročnej práce a publikačnej činnosti, sa Lamoš venoval dejinám staršieho obdobia feudalizmu a to prevažne problematike jedného z najvýznamnejších banských miest na Slovensku – Kremnici. Spomeniem aspoň časť jeho historicky zameraných prác a aktivít spojených s Kremnicou. Zaoberal sa používaním červeného vosku na pečate mesta. V r. 1948 vyšla jeho dizertačná práca „Sídelný zemepis mesta Kremnice“, ktorú pripravoval už ako študent počas praxe v kremnickom archíve. Šikovne tu spojil historickú a geografickú metódu a načrtol podrobný postup osídľovacieho procesu v priestore Kremnice. Uverejnil kratšie príspevky o názve Kremnice. Ako nástupca archivárov Križka a Matunáka v mestskom archíve v Kremnici, prehĺbil a spresnil usporiadanie archívnych listín a v roku 1957 vydal publikáciu „Archív mesta Kremnice – sprievodca po fondoch a zbierkach“, ktorá bola až do presťahovania archívu do nových priestorov a s novým usporiadaním archívnych materiálov, praktickou pomôckou pre prehľadné orientovanie sa v zbierkových fondoch. Je to komplexný popis archívnych fondov, ktorí bádatelia využívali ako významnú pomôcku pre orientáciu a vyhľadávanie materiálov v archíve. Ako vnútorná archívna pomôcka zostavená Lamošom, ostal po ňom lístkový katalóg celého stredoslovenského listinného fondu archívu asi 800 listín. Formou sprievodcu sa dovtedy uviedli na Slovensku len najväčšie a najvýznamnejšie mestské archívy: Bratislava v roku 1955 a Košice v roku 1957. Ako tretie v poradí sa zásluhou Lamoša, uviedlo i mesto Kremnica v roku 1957. Napísal tiež „Vznik a počiatky banského a mincovného mesta Kremnice“, štúdiu „Topografia mesta Kremnice rokov 1328 – 1430“ a v XII ročníku Historických štúdií vyšla jeho štúdia o Slovákoch v stredovekej Kremnici. Jeho veľkým objavom bolo nájdenie stratených výsad kremnických minciarov v neznámom rukopise z 18. storočia.

O Kremnici zverejňoval štúdie aj v odborných časopisoch. V rukopise ostala v roku 1965 jeho kandidátska dizertačná práca Genéza slobodného banského mesta Kremnice, ktorá vyšla knižne 4 roky po smrti autora pod názvom „Vznik a počiatky banského a mincovného mesta Kremnice 1328 – 1430“. Vypracoval ju za veľmi ťažkých pracovných podmienok vo svojej domácej pracovni, s podstatne zníženou možnosťou pohybu po amputácii nohy, keď už nemal možnosť doplnkového štúdiá v archívoch. Vychádzal hlavne len z bohatého materiálu, ktorý nadobudol z čias svojho archívneho pôsobenia v Kremnici. Autor sám v úvode k tomuto dielu píše o svojom citovom vzťahu ku Kremnici citujem: „ Myšlienky, ktoré hýbali moju myseľ, patrili starej láske – histórii Kremnice, v ktorej som bol 10. rokov archivárom. Táto práca je posledným pozdravom Lamoša a dôkazom jeho vrelého vzťahu k mestu Kremnica a jeho kremnickým obyvateľom.

Pri tvorbe Lamoš akceptoval dielo svojich predchodcov Križku a Matunáka a nemenil ani systém, ktorý po nich v archíve našiel, hoci si bol vedomý, že sa tento systém nezhoduje s požiadavkami proveniencie a iných požiadaviek archívnej teórie a praxe. Je charakteristické, že má nový historický pohľad na históriu Kremnice. K dielu svojich predchodcov pristupoval s rešpektom a úctou. Kremnický mestský archív patrí k tým šťastným archívom, ktoré mali v minulosti vybudovanú primeranú archívnu správu a na svoju dobu vyspelých archivárov. V súčasnej dobe je archív uložený v novej archívnej budove – Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Banskej Bystrici, pobočka Kremnica.

Popri literárnej činnosti v Kremnici sa pričinil o inventarizáciu starej františkánskej knižnice, ktorá ostala po násilne odsťahovaných františkánoch z Kremnice. Zachránil ju pred likvidáciou. Usporiadal archív mincovne a rímskokatolíckej fary. V r. 1955 odčlenil múzeum od archívu. Počas pobytu v Kremnici sa venoval aj iným činnostiam a osobným záľubám. Popri histórii, ktorá bola jeho najväčšou láskou, venoval sa aj kultúrnej činnosti a športu. Bol aktívnym lyžiarom a vynikajúcim hudobníkom i tenistom, organizátorom hudobných a športových podujatí. Založil tradíciu odbornej prednáškovej i výstavnej činnosti v Kremnici. Napríklad v Kremnici poriadal Večery starej kremnickej hudby, na ktoré prizýval osobnosti zo slovenského hudobného života. Veľká bola jeho prednášková činnosť o histórii Kremnice a jej pamiatkach, o kremnickej komore v stredoveku, pričom publikoval aj mnohé popularizačné state o historickom rámci Kremnice, o kremnických archívoch, o výskume starých kremnických knižníc. Jeho najobľúbenejším športom bol tenis, ktorý učil hrať aj mládež. Pod jeho vedením dorastenci získali 3 majstrovské tituly Slovenska. Bol rozhodcom I. triedy v tenise.

Posledné roky svojho plodného života Lamoš dožil v obci Tomášov. Nepriaznivý osud mu nedoprial dožiť sa vyššieho veku. Zomiera po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 44. rokov, len 11. dní pred svojimi narodeninami, dňa 27.12.1965 v To­mášove pri Bratislave, kde našiel aj miesto svojho posledného odpočinku. I napriek ťažkej nevyliečiteľnej chorobe, nepodľahol svojmu nepriaznivému životnému osudu a pracoval do posledných dní svojho života na práci o histórii Kremnice. Takmer až do svojich posledných chvíľ bol plný elánu a plánov do budúcnosti a bol publikačne a vedecky činný. Ostali po ňom i rozpracované práce primárneho významu z celoslovenského hľadiska.

Ešte žijúci súčasníci staršej generácie, si spomínajú na pôsobenie Lamoša v Kremnici len v dobrom. Pri osobnom stretnutí v meste, alebo pri inej príležitosti, sa s každým rád porozprával, či to bol starší od neho, jeho rovesník, alebo aj mládež. Jeho obľúbenou témou bola história mesta Kremnica a jeho okolia, staré dejiny Slovákov a šport. Uložený archívny materiál, ako aj spomienky súčasníkov dokresľujú jeho všetrannú osobnosť.

Aby sa zachovala spomienka na Lamoša, ktorý ako archivár pôsobil v meste Kremnica v rokoch 1951 – 1961 a za jeho celoživotné dielo, ktoré počas svojho i keď krátkeho života vykonal a že sa špecializoval predovšetkým na dejiny Kremnice, zasluhuje si našu úctu. MO MS v Kremnici inicioval a zabezpečil vyhotovenie pamätnej tabule menovanému z materiálu žula – Impala. Náklady na vyhotovenie tabule uhradil Spolok kremnických minciarov zo svojho rozpočtu, za čo im v mene MO MS i v mene obyvateľov mesta vyslovujem poďakovanie. Pamätná tabuľa bola slávnostne odhalená na pietnej spomienke dňa 11. októbra 2011 na bytovom dome číslo 717/2 na ulici Jurka Langsfelda, v ktorom Lamoš počas svojho pôsobenia v meste Kremnica býval. Mesto Kremnica venovalo spoločný veniec i za MO MS v Kremnici a Spolok kremnických minciarov.

Veríme, že odhalená pamätná tabuľa zachová pamiatku na Lamoša i pre budúce generácie.

Milan Rybársky
predseda MO MS v Kremnici

Foto Miloš Lacko