Kremnickí baníci si pochutnávali aj na plnených slimákoch

Pod pokrievku kremnických baníkov v minulosti nazrela vo svojej prvotine Daniela Bednářová. Autorka rozpráva o histórii a zvykoch baníckej kuchyne, ale prináša aj takmer zabudnuté recepty, ktoré vynikajú svojou jednoduchosťou a striedmosťou. Zapojte

Martin Károly

[color=#ff0000]­[size=15]Mrav­čia práca s lahodným výsledkom[/si­ze][/color]

Ak si niekto myslí, že kremnickí baníci, jedávali denne pečenú jahňacinu, je na veľkom omyle. Strava kremnického baníka pred 100 až 120-timi rokmi bola zložená najmä zo zemiakov, kapusty, strukovín, kvaky. Z času na čas si rodiny dopriali mäso, najčastejšie varenú hovädzinu s omáčkou. Aj o týchto zaujímavých aspektoch, ktoré do veľkej miery dokumentujú život bežného človeka, v nie až tak dávnej minulosti, pojednáva nová kniha Daniely Bednářovej, „V kuchyni kremnického baníka, história kremnickej kuchyne a tie najlepšie recepty baníckej kuchárky.“ Prvotina vyštudovanej muzeologičky vyšla koncom januára tohto roku vo vydavateľstve Matice slovenskej.

Je to 5-ročná práca výskumu v teréne, zbierania informácií, prepisovania takmer nečitateľných receptov, štúdia odbornej literatúry,“ začína rozprávanie o svojej knihe Daniela Bednářová. „Žijeme v dobe, kedy naše prababky a babky, ktoré si ešte spomínajú na život svojich rodičov a starých rodičov, pomaly odchádzajú, a za pár rokov by sme už nezistili žiadne informácie a spomienky, takže je najvyšší čas ich zaznamenať, aby aj naše deti vedeli a spoznali kultúru svojich predkov,“ ozrejmuje výber témy autorka.

[size=15][color=#ff0000]­Vyprážané žabacie stehienka, ako bežná sezónna pochúťka[/color][/si­ze]

Danielu Bednářovú pri práci na knihe zažila aj prekvapenia: „Našla som recepty napríklad na varené pudingy, ktorých príprava trvala 1,50 – 2 hodiny a dnes už delikatesy, ale pre baníka bežné jedlo ako plnené slimáky a vyprážané žabacie stehienka.“ Pred približne sto rokmi bola ale kuchyňa kremnických rodín založená najmä na striedmosti a racionálnych jedlách. Bednářová si myslí, že mnohé objavené recepty by mali byť opäť zaradené aj do nášho jedálnička. „Sú to jedlá jednoduché, chutné a predovšetkým zdravé. Svoje spraví aj spôsob servírovania jedla. Keď dáte na tanier varené zemiaky veľmi si nepochutíte. Ale keď naservírujete zemiakovú kašu, pekne vymiešanú s mliekom a maslom, ozdobíš ju osmaženou cibuľkou, na rýchlo osmaženou petržlenovou vňatkou a jemne do zlatista a chrumkava osmaženými kolieskami mrkvy, tak oblížete aj tanier,“ radí kremnická spisovateľka.

[color=#ff0000]­[size=15]Mäso len v nedeľu aj to nie každú[/size][/co­lor]

V knihe sa dočítate aj to, že mäso naši predkovia nekonzumovali v takej miere ako my dnes. Aj keď chovali na dvore kačky alebo husi, často ich vymieňali na trhu za potrebné veci do domácnosti.

Kniha je členená na dve časti. Prvá časť sa venuje histórii kultúry stravovania. Čitateľ sa dozvie ako prebiehal život kuchyni, aké „móresy“ dodržiavali, venuje sa zariadeniu kuchyne, aký riad sa používal na varenie, nesmel chýbať kultový kút, čo všetko obsahovala komora, kde sa vešali klobásy a prečo, ako sa stolovalo, stravovanie v priebehu dňa, prípravu chleba, nápojov, koreniny, ktoré mala každá gazdinka nielen ako príchuť do jedla ale aj ako lieky, obľúbenej zabíjačke. „Mojim cieľom bolo, aby to bola „poučná kuchárska kniha“, že sa čitateľ dozvie o živote aký prebiehal v kuchyni kremnického baníka. Druhú časť tvoria pozbierané recepty,“ konkretizuje členenie knihy Bednářová.

[color=#ff0000]­[size=15]Kniha pre historikov aj laikov[/size][/co­lor]

Z prostredia stredoslovenských banských miest sa doposiaľ žiadne dielo nevenovalo kuchyni a stravovaniu, preto je táto kniha objavného charakteru, má význam tak pre odbornú (etnológia, história) ako aj pre laickú verejnosť (kuchárky, gazdinky),“ hodnotí knihu doc. PhDr. Jolana Darulová, CSc., Riaditeľka Ústavu vedy a výskumu UMB. „Daniela Bednářová začlenila dejiny stravovania v Kremnici do kontextu bohatého zvykoslovia ľudových vrstiev úzko prepojeného s ritualizovaným konzumovaním jedál a nápojov. A to v priebehu ľudského života (narodenie, sobáš, úmrtie), ročného kalendárneho cyklu (sviatky, výnimočné udalosti) i v priebehu dňa (raňajky, obedy, večere, desiaty a olovranty),“ dopĺňa posudok Mgr. Daniel Kianička, PhD, kremnický historik. „Sme svedkami toho, že v našich podmienkach sa veľmi rýchlo nahrádza naša – slovenské cudzou zahraničnou kuchyňou, inými slovami, naše mestá majú v ponuke talianske, čínske, ázijské, americké (Mc Donald), francúzske (krepérie) jedlá a tradičná slovenská kuchyňa je vytesnená do turistickýcyh centier – kolíb a naviac sa značne obmedzuje jej receptár,“ podčiarkuje význam knihy Darulová.

[color=#ff0000]­[size=15]Súťaž o knihu V kuchyni kremnického baníka predĺžená[/si­ze][/color]

Kniha sa tento týždeň dostáva do kníhkupectiev, objednať si ju môžete aj na stránke [link=http://www­.vydavatel.sk/kni­ha/v-kuchyni-kremnickeho-banika] vydavateľstva Matice Slovenskej[/link]. Pre súťaživých čitateľov venovala autorka jeden výtlačok tejto zaujímavej publikácie, ktorá zaujme nielen regionálneho čitateľa. Stačí ak odpoviete na súťažnú otázku: V ktorom roku navštívil Kremnicu cisár František Lotrinský? Otázku si vybrala autorka knihy, keďže táto návšteva je dobre zdokumentovaná a v knihe sa dočítate aj to, čím bol vtedajší cisár v Kremnici hostený. Správne odpovede posielajte na mailovú adresu karoly@global24.sk /karoly@global24­.sk/ Víťaza vyžrebujeme v pondelok 21. februára 2012.

/mak/

Odporúčame

Tento článok nie je možné komentovať.