Legendárne manažérky: Zita Strnadová - Paráková

Rodáčka z Čachtíc študovala hudobnú vedu v rokoch 1933–1936 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, špeciálnu hru na klavír študovala v Prahe u významného majstra prof. V. Kunza, tu začala aj koncertovať, jej koncertná činnosť vrcholila v rokoch 1946–1948 premiérovým predvádzaním diel slovenských skladateľov J. Cikkera a E. Suchoňa, nahrávala pre slovenský rozhlas, rozhlas v Budapešti, Prahe. Z. Strnadová – Paráková bola v tomto období, ale aj v celom živote mimoriadne aktívna, ale možno jej vrcholným dielom bolo uvedenie Cikkerovho Conzertina s Českou filharmóniou, nakoniec nie menej významné boli aj koncerty so Slovenskou filharmóniou v Berlíne a Budapešti. Jej činnosť bola mimoriadne bohatá a nedá sa tu ani komlexne vymenovať.

Minister Ťažkého priemyslu v Prahe už v roku 1951 poveril Ing. Karola Strnada, manžela p. Zity Strnadovej riadením výstavby hlinikárne a tento sa stal skutočne prvým odborníkom nielen na výstavbu nového závodu, ale aj na výrobu hliníka. Pravdepodobne trocha neskôr nasledovala pani Zita Strnadová – Paráková svojho manžela do Sv. Kríža nad Hronom, ktorý bol to v tom čase len väčšia dedina plná zablatených ciest a stavebných robotníkov.

Vynikajúca klavírna umelkyňa začala v našom meste organizovať najmä výchovné koncerty a práve v Žiari nad Hronom odzneli v premiére cykly piesní viacerých slovenských autorov. Už v roku 1959 sa jej podarilo založiť Ľudovú školu umenia, samozrejme nielen pre hudobné vzdelávanie. Pre začínajúce dynamicky sa rozvíjajúce sa priemyselné mesto to bol veľmi dôležitý impulz pre výchovu mládeže. Táto škola určite ovplyvnila život mnohým z jej absolventov, najväčší úspech však dosiahli jej odchovankyne najmä V. Lichnerová, ktorá ako prvá Slovenka absolvovala Čajkovského konzervatórium v Moskve a ďalej je to úspešná hudobná skladateľka S. Bodorová žijúca v súčasnosti v Prahe. V roku 1961 založila v Žiari nad Hronom veľmi úspešný Klub priateľov a milovníkov umenia, ktorý sa zameriaval na pravidelnú koncertnú činnosť.

Veľmi dôležitá bola aj publikačná činnosť p. Zity Strnadovej – Parákovej, či to už boli hudobné učebnice, alebo najrôznejšie články v odborných časopisoch. V európskej encyklopédii zo sedemdesiatych rokov bola uvedená ako významná klavírna virtuózka a bola tam v tom období uvedená ako jediná zo Slovenska.

Ešte malá súkromná poznámka zúčastnil som sa aj s manželkou jedného jej súkromného rodinného koncertu. Zúčastnili sa na ňom len tri rodiny, ale koncert aký predniesla umelkyňa mal všetky náležitosti, predovšetkým však dokonalosť a gracióznosť podania svojho umeleckého prednesu. Bol to jednoducho zážitok.

Richard Kafka