Na vlakovej stanici v našom regióne vzniká gigantická maľba: Budete prekvapení, čo autorku inšpirovalo!
Aj čakáreň na železničnej stanici môže byť umeleckým kúskom. Na vlakovke v našom regióne, ktorá sa už niekoľko rokov mení na akúsi galériu, pribúda ďalšie dielo. Najväčšie zo všetkých doposiaľ. Autorka našla inšpiráciu na zvláštnom mieste...
Najväčšia maľba
V priestoroch vlakovej stanice v Banskej Štiavnici, kde sídli kultúrne centrum Banska St a nica Contemporary, sa v týchto dňoch pracuje na najväčšej maľbe o veľkosti 54 m2. Slovenská výtvarníčka Erika Miklóšová ju maľuje priamo v čakárni.
Staničná hala, ktorá stále slúži svojmu pôvodnému účelu, je už na prvý pohľad iná. Od roku 2009, kedy do staničných priestorov prišlo so svojimi kultúrnymi aktivitami občianske združenie Štokovec – priestor pre kultúru, sa umenie, tvorba umelcov premieta aj v tejto monumentálnej hale.
,,Stále ste v čakárni, ale zároveň v priestore, na stenách ktorého môžete obdivovať či kritizovať umeleckú produkciu, ktorá vznikla na tomto mieste pre toto miesto, prípadne priamo pri práci sledovať umelca," hovorí Zuzana Bodnárová zo združenia Štokovec.
Ilúzia vybývaného priestoru
Už piaty rok tu v letných mesiacoch vzniká aj monumentálne dielo pre čelnú stenu čakárne, ktorá definuje rozmery projektu na 54m2. Rezidenciu “6×9” v minulosti absolvovali Jana Farmanová (2010), Zuzana Flimelová (2011), Erik Šille (2012), Andrej Dúbravský (2013) a v minulom roku grafické studio The Rodina (2014).
,,Ročník 2015 je venovaný opäť slovenskej, mladej maľbe v osobe autorky Eriky Miklóšovej. Jej maľba sa v poslednom období pohybuje na pomedzí naratívnych ‚tapiet‘. Príbehy, ktoré Erika s obľubou do malieb vnáša z filmov alebo klasických maliarskych (obľúbených) diel z dejín umenia, potláča a zjednocuje starodávnym motívom maliarskeho valčeka. Globálna situácia tak dostáva vzorom známym skôr z dedinského prostredia lokálny charakter," hovorí o projekte jeho iniciátorka.
Maľby na pomedzí abstrakcie využívajú prirodzené vlastnosti olejových a akrylových farieb a ich reakcie. V stanične hale, kde autorka od 15. augusta pracuje na plátne o rozmeroch 54m2, vytvára podľa Bodnárovej ilúziu vybývaného priestoru, v ktorom sa divák, cestujúci či návštevník stanice ocitá.
Inšpirácia na zvláštnom mieste
,,Priamou inšpiráciou motívu bol pre mňa zážitok z prvého dňa pobytu v Banskej Štiavnici, kedy som pri jazere Počúvadlo uvidela ruiny vyhorenej chaty. Tú zničil požiar v lete minulého roka. Pokrútené plechy, čierne trámy, prepadnutý strop, trčiace komíny, opustený priestor ktorým už prerastá zelený brečtan. Vizuálne silný zážitok vytvorený ohňom. Dom, ktorý fungoval, zakonzervovaný v jednom okamihu. A len pár metrov ďalej najnavštevovanejšie štiavnické jazero so stovkami turistov,” hovorí o predobraze autorka Erika Miklóšová.
Erika Miklóšová je na slovenskej výtvarnej scéne už etablovaná autorka. Je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2010 / Ateliér ±21 maľba a iné médiá prof. Daniela Fishera). Absolvovala trojmesačnú študijnú stáž na École supérieure d'art et design v Saint Etienne vo Francúzsku, má za sebou niekoľko spoločných i samostatných výstav, bola finalistkou prestížnej ceny VÚB maľba roka 2012, a bola nominovaná na ESSL ART AWARD CEE 2011. Obraz bude v priestoroch stanice vystavený do leta budúceho roka.
Foto: Železničná stanica Banská Štiavnica, r. 2002, keď na veľkoplošnej maľbe pracoval Erik Šille