Od kováčov až po kožušníkov: Príbehy legendárnych mestských remeselníkov ukáže výstava

Kováč Karol Dodek, kožušníci Jozef, Rudolf a Ján Ditteovci či hrnčiar Ján Schnier boli kedysi v Novej Bani a okolí zvučnými menami, ktoré miestni vyhľadávali pre ich šikovné remeselnícke ruky. Týchto, ale aj ostatných remeselníkov, ktorí v tejto oblasti pôsobili v 19. storočí a prvej polovici 20. storočia predstavuje najnovšia výstava Pohronského múzea v Novej Bani s názvom Remeslo má zlaté dno.

Remeselná tradícia

Ako priblížila Jana Potocká z múzea, remeselníci boli kedysi združovaní do cechov, na čele ktorých boli cechmajstri. Tí mali u seba truhlicu, nazývanú aj ládu, kde boli uskladnené pokladňa, účtovnícke zápisky alebo artikuly.

,,Remeselníci prechádzali určitými vývojovými stupňami. Na začiatku bol učeň, nasledoval tovariš a najvyšší bol majster. Učni vo veku 13 až 18 rokov pracovali u majstrov len za stravu a ubytovanie. Na konci skladali učňovské skúšky, a ak ich úspešne absolvovali postúpili ďalej za tovarišov," priblížila Potocká.

Tovariši už u majstrov dostávali týždennú mzdu a chodili aj na vandrovky. Keď sa z nej vrátili museli zhotoviť tzv. majstrovský kus. Ak sa podaril, boli prijatí za majstrov, ktorí boli plnohodnotnými členmi cechu. Ak majster nechcel vstúpiť do cechu, bol podľa Potockej považovaný za fušera.

Priestor dostali aj súčasní remeselníci

Najstarším cechom boli v Novej Bani kováči, ktorí vyrábali predovšetkým potreby pre domácnosť, ale aj náhrobné kríže. Výstava približuje aj ďalšie remeslá, čižmárov a obuvníkov či kožušníkov. Zaujímavosťou je, že kožuchy boli pre svoju vzácnosť kedysi aj predmetmi testamentov. Aktuálny výstavný projekt múzea však nezabúda ani na miestnych hrnčiarov, kachliarov, kamenárov či šindliarov. Múzejníci dali priestor aj remeselníkom, ktorí v Novej Bani pôsobia v súčasnosti.

Výstavu Remeslo má zlaté dno si v priestoroch múzea môžu návštevníci pozrieť až do 7. októbra.

Foto: ilustračné