Pedagóg a výtvarník Andrej Jánoška (67): Deťom venoval 45 rokov života, odchádza s roztrpčením

Do 27.júna nájdete vo výstavnej sále žiarskeho Mestského kultúrneho centra výstavu prác absolventov výtvarného odboru ZUŠ Zity Strnadovej-Parákovej. Mnohí zo žiakov sú práve žiakmi Andreja Jánošku, ktorého rukami už prešli stovky absolventov.

Môžeme vnímať tohtoročnú absolventskú výstavu ako Vašu rozlúčku so ZUŠkou?

Áno, táto výstava celoročnej práce žiakov je aj súčasťou mojej osobnej rozlúčky. 45 rokov v školstve bola dosť dlhá doba a už dlhšie som uvažoval že treba jednak pustiť miesto mladším a ambicióznym pedagógom ktorí prichádzajú zo škôl, a jednak aj psychická a fyzická únava mi už hlási že bolo dosť. Chcem sa trošku venovať aj sebe a rodine.

Na čo budete za tie úctyhodné odučené roky najviac spomínať, čo Vám bude najviac chýbať?

Zvykol som si na to že sú stále okolo mňa deti a mládež. Boli to veľmi čulé roky práce s výtvarnou tvorivosťou detí a mládeže. Zvláštnosťou bolo že som mal aj jednu triedu hendikepovaných detí, čo na ZUŠkách nebýva bežne. Viedol som ich osem rokov. Bola to náročná práca, dalo mi to zabrať. Bolo potrebné neustále zvažovať do akej miery prispôsobiť metódy práce takýmto deťom. Ale tá spolupráca bola radosť. Žiaci, rodičia aj ja sme sa tešili z každého pokroku a úspechu.

Sú dnešné deti iné než vo Vašich začiatkoch?

Cítim že v posledných rokoch sa voľnejšia disciplína preniesla aj do školstva a niekedy mi chýbal zodpovednejší prístup detí. Deti by mali byť snaživé a ambiciózne, najmä vzhľadom na neľahké podmienky uplatnenia sa v praxi. Pribudol tiež nový fenomén, ktorý v čase keď som začínal pedagogickú dráhu neexistoval. Je to „droga“ ktorú by som nazval digitálna technika. Telefón, videohry, internet neraz motivujú deti nesprávnym smerom myslenia, konania či chovania. Okrádajú ich o čas, ktorý by mohli z hľadiska ich talentu venovať vhodnejším aktivitám. Samozrejme PC technika má svoje opodstatnenie aj v oblasti výtvarnej tvorivosti, využívame ju aj v našom výtvarnom odbore. Domnievam sa ale, že dnešná doba si vyžaduje zo strany školy i rodičov viac dohliadať a usmerňovať záujmové aktivity detí a mládeže práve preto, aby sa nám nestrácali skutočné talenty.

V škole ste viedli aj drevorezbársku dielňu, to tiež nie je na iných ZUŠkách štandardom. Kto tento predmet po Vašom odchode preberie?

Drevorezbu som ako vyučovací predmet zriadil pred takmer piatimi rokmi. Myslím si že je to obohatením a prínosom pre školu. O predmet je záujem, aj keď nie každé dieťa sa dokáže v tejto technike realizovať. Mnohí nevydržia, ale sú aj šikovní, ktorí sa tomu venujú veľmi úspešne. Čo sa týka budúcnosti tohto predmetu, riaditeľstvo školy má záujem aby fungoval aj naďalej. Dohodli sme sa, že ak by sa vedenia dielne nikto nechytil, ešte možno nejaký rok by som ho zostával viesť ja. Ak sa však niekto z mladých pedagógov drevorezby ujme, veľmi rád tento predmet prepustím. Nie je mojím zámerom zostať za každú cenu.

Ste poslancom MsZ. Plánujete sa ako oddychujúci dôchodca ďalej , alebo možno ešte intenzívnejšie venovať politickému pôsobeniu?

Toto je pre mňa mimoriadne zaujímavá práca, ktorej som sa začal venovať až v tomto vyššom, seniorskom veku. Ako poslanec za piaty obvod najlepšie viem že je tam naozaj mnoho nedostatkov na ktoré treba poukazovať a riešiť ich. Budúcnosť ukáže, či v ďalších voľbách budem opäť kandidovať, alebo by som mal, rovnako ako v školstve, uvoľniť miesto mladším.

Vieme že tvoríte aj vo svojom voľnom čase, môžeme sa niekedy tešiť aj na nejakú Vašu osobnú výstavu?

Áno popri školstve som sa venoval aj nejakým osobným aktivitám výtvarného prejavu, toho času však bolo veľmi málo. V poslednej dobe som sa venoval najmä drevu. Pred časom som mal nejaké vystavené práce v rámci Detvianskej umeleckej kolónie, ktorej som členom. Niečo som vystavoval na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou. Teraz vediem aj drevorezbársky kurz, aj keď, nie je to celkom kurz, jeho účastníci sú aj skúsení rezbári. Toto som prebral po sochárovi Jožkovi Šarmanovi, ktorý tiež skončil kvôli veku, bola by však škoda neudržať pri živote rezbárstvo na Detve. Tento rok sme však robili prvý krát i mimo Detvy, v obci Stožok, kde bude nový relaxačno-športový areál, pre ktorý sme vytvárali plastiky do priestoru. Takže tá aktivita v oblasti drevorezby má aj širšie spoločenské uplatnenie.

V galérii si môžete pozrieť fotky z inštalácie absolventskej výstavy i zábery z hotovej výstavy