Pomenovanie Hrona zahalené rúškom tajomstva. Čo má spoločné so smrekmi či germánskymi kmeňmi?
Hron je jedným zo symbolov nášho mesta a dal mu i časť názvu. Viete ale, ako prišla k svojmu pomenovaniu samotná rieka? Názory sa rozchádzajú. Hron spomínal dokonca sám rímsky cisár Markus Aurelius.
Hron, v 9. storočí Gront, jedna zo slovenských riek, ktorej dávna minulosť umožnila presláviť sa prítomnosťou rímskeho cisára Marka Aurelia niekedy v rokoch 166 až 180 v novom letopočte. Známy vladár a najvyšší veliteľ rímskych légií niekde na utajenom mieste v priestoroch dolného Hrona. V pohode odpočíval po víťazstve nad vojenskými jednotkami Markomanov a Kvádov písaním úvahy Hovory so sebou samým. Práve v nich spomenul rieku Hron v podobe Granoua.
Pátranie po názve potrápilo aj vedcov
Ďalšie záznamy sa objavili takmer po tisícročí v dokumentoch v latinčine, prípadne v ich odpisoch. Z najstarších uveďme aspoň záznamy z 11. storočia Gron, Gran, latinsky Grana z listiny z r. 1075 prepísanej v r. 1124, z 12. storočia fluvium Gron v listine z r. 1135 prepísanej v r. 1262 a z 13. storočia Gran, Gron, Goron z r. 1217.
Hľadanie slova, z ktorého vodopisný názov Hron v praslovanskej podobe Gron vznikol, potrápilo viacerých vedcov tak, ako to bolo pri výkladoch vodopisných názvov.
Bol napríklad pokus názov vyložiť z ilýrsko-panónskeho adjektíva granuua vo význame vlhký, presýtený vodou, prenesene tok s hojnosťou vody, prípadne z keltského granve, rieka porastená trávou. Tiež sa vyskytli pokusy vyložiť názov zo slovanských slov, napríklad z apelatív hrana, hranica, ochrana, hrom a podobne. Najnovšie sa vyslovil názor, že názov rieky Hron je predslovanský.
Keď sa stal z Gronu Hron
Ak sa prihliadne na motiváciu vzniku názvu Hron prírodného charakteru, najbližšie realite sú dva výklady, ktoré predpokladajú, že názov Hron v praslovanskom znení Gronü vznikol z germánsko-kvádskeho apelatíva gran – s významom smrek, smrekový porast. Podľa týchto výkladov motiváciou vzniku názvu bolo, že rieka Hron pôvodne pretekala smrekovým porastom. To zodpovedá realite najmä horného toku rieky.
V slovanskom prostredí po prevzatí od zvyškov germánskych Kvádov sa pôvodná forma Gran – zmenila na Gron a podľa zákonitostí vývinu praslovenčiny koncový jer (b) v 10. storočí zanikol a v 12. storočí sa uskutočnila zmena g na h a tak z psl. znenia Gronü vzniklo dnešné znenie Hron.
V oficiálnych stredovekých kanceláriách pod vplyvom latinčiny alebo maďarčiny sa staršie podoby názvu typu Gran, Grana, Gron, Goron používali dlhšie. Ostatne, reč, ktorá poskytla slovo na pomenovanie Hrona, bola reč germánskych Kvádov. A je tu aj argument mimojazykový. Boli to Kvádi, čo práve v priestoroch dolného Hrona spolu s Markomanmi čelili náporu posádok rímskych légií a hoci utrpeli porážku, ďalšie storočia svedčia, že všetci sa tejto zeme nevzdali. Od tých, ktorí zostali, názov v podobe Gron prevzali novoprisídlenci, naši staroslovenskí predkovia. Aj také sú cesty dnes už so samozrejmosťou používaných pomenovaní.
Foto: ilustračné