Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Bezstrebe ešte ako tak, ale Pitelová je víťaz :)
Niektoré mená, pod ktorými poznáme dedinky okolo Žiaru dnes, sa formovali stáročia. Pôvodné krkolomné názvy často nič nehovoria ani samotným obyvateľom. Pozrite, ako sa známe dediny volali kedysi a ako ich názvy vznikli.
Bezstrebe, Zetrebe, Istrebe…
Názov obce v Kremnických vrchoch, ktorú dnes voláme Jastrabá, sa menil takmer v každom storočí od prvej zmienky. Prvým názvom osídlenia v 15. storočí bol Bezstrebe, o približne stovku rokov neskôr to boli názvy Zetrebe a Istrebe. Koncom 16. storočia sa už začínal názov trošku podobať na ten dnešný – Jestrebe, neskôr Jastreby. Ak už máte zamotaný jazyk, na chvíľu si možno oddýchnete. Za čias Rakúsko-Uhorska sa totiž názov zmenil úplne a dedinka sa volala Karvaly. V roku 1920 sa karta znovu obrátila a na sedem rokov sa obec volala Jastrabie. Po kozmetickej úprave tak vznikla Jastrabá, ako obec voláme i dnes.
Podľa klčovníka
Janova Lehota patrí medzi obce, ktorých vznik súvisí s nemeckou východnou kolonizáciou v 14. a 15. storočí. Podnikatelia, ktorých vtedy volali lokátori, zorganizovali viacero nemeckých rodín, aby sa vybrali na cestu do inej krajiny s cieľom vyklčovať les a potom sa usadiť. Vzniknuté dediny sa potom volali podľa mien lokárov.
Johannes Drexler bol lokátorom, ktorý dal meno Janovej Lehote. Prvotný názov obce vznikol teda podľa priezviska Drexler + hau = Drexlerhau. Hau je lesnícky výraz znamenajúci klčovať. A keďže Johannes je u nás jednoducho Ján, jeho obec je u nás jednoducho Janova Lehota. Druhá časť pomenovania pritom poukazuje pravdepodobne na lehotu, teda dobu, ktorú mal lokátor na založenie novej obce.
Lovča
A konečne obec, ktorú by ste azda odhalili i podľa historických názvov. Lovči sa podarilo slovný základ svojho názvu bez veľkých zásahov zachovávať storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1283, kedy sa nazývala Loucha. Neskôr to bola Welka Lovcza, Welká Lowča, Gross Lovcsa a od roku 1920 Lovča, ako ju poznáme dnes.
Platiči z Lutily
Prvá písomná zmienka o obci Lutila je z roku 1491 z príležitosti vysvätenia dreveného kostolíka. Vtedy sa obec nazývala Lutina. O viac než 500 rokov neskôr sa teda v názve zmenilo len jediné písmenko. Viete ale, čo Lutile dalo jej meno? Vo farskej kronike sa spomína, že obec dostala meno od slova ,,lútum" čo znamená platiť.
Názov jej dal minerál
Dedinka Stará Kremnička, ako už môžete predpokladať, bude mať niečo spoločné so známym minerálom. Názov obce je odvodený od výskytu kremeňa, Kremenec. I dedinka medzi Žiarom a Kremnickou si ale prešla rôznymi názvovými variáciami. Volali ju Okermecz, O krempniczka, O Kermyczk či Stara Kremniczka. Od roku 1920 sa volala iba Kremnička, prívlastok Stará sa do názvu vrátil o sedem rokov neskôr a v figuruje v ňom dodnes.
Pitelová
V povesti, ktorá hovorí o vzniku názvu obce Pitelová, žiadne poľské, maďarské či nemecké verzie geografického názvu nenájdete. Na to, prečo je Pitelová Pitelovou, má povesť rýdzo slovenské vysvetlenie. Ako sa v nej píše, kraj, v ktorom sa obec nachádza, pokrývali ťažko priechodné lesy, ktoré patrili kráľom z rodu Arpádovcov. Lesy boli obľúbeným miestom na usporiadanie poľovačiek kráľovskej družiny. Na týchto loveckých potulkách pomáhali aj obyvatelia bývajúci v osade a pri oddychu sa ponúkali prípitkom: „Pite, lovci!“ A takto vraj osada dostala pomenovanie Pitelová.
Môže vás zaujímať:
Zbadáte tabuľu a hneď vám udrie do očí: 15 najzaujímavejších názvov stredoslovenských obcí
Čo prezradila kronika: Uhádli by ste, prečo sa Žiar volá práve Žiar?
Foto: ilustračné