Pozor, idú chodci!

Ohľaduplnosť medzi vodičmi a chodcami je bezpochyby na bode mrazu. V médiách sú síce častejšie pretriasaní ľudia sediaci za volantom oproti tým, ktorí na presun z bodu A do bodu B používajú nohy, no pravdepodobne je to preto, že autá sú v porovnaní s chodcami väčšie, silnejšie a dozaista aj nebezpečnejšie. Bolo by však naivné myslieť si, že to, keď sa o problematike chodcov hovorí menej, znamená, že sú dokonalými účastníkmi cestnej premávky. To rozhodne nie. Realita je totiž taká, že na to, aby sme dokázali príkladne opísať problém arogantného a ľahostajného správania chodcov vôbec, sme nemuseli chodiť ďaleko. Pokojne nám na to postačila krátka prechádzka ulicami Žiaru nad Hronom.

“Na ceste pri žiarskej nemocnici s poliklinikou, na úseku, kde je znížená rýchlosť, pravidelne natrafím na provokačného chodca,“ hovorí vodič Andrej, ktorý vzápätí pokračuje. „Nemám nič proti tomu, keď mám dať osobe na priechode pre chodcov prednosť. Tiež mi neprekáža, keď je jeho chôdza pomalá, samozrejme, keď to súvisí s vekom alebo zdravotným stavom. Dokáže ma však nahnevať, keď popred moje auto kráča dievča s mobilom na uchu a myslí si, že je na prechádzke v parku,“ vysvetľuje náš spoluobčan. „Odkedy sa pri nemocnici znížila rýchlosť, ľudia sú tam omnoho nepozornejší. Prechádzajú cez cestu mimo miest na to určených alebo dokonca hrdinsky prebehujú pomedzi idúce autá. Akoby vôbec nemali strach. Jednoznačne si myslím, že zníženie rýchlosti len posmelilo chodcov k nebezpečnému hazardu,“ pridáva svoj názor Jozef. Prípadov, keď chodec vôbec nerešpektuje vodiča, je však omnoho viac.

Situácia, keď sa chodci nedisciplinovane pohybujú po parkoviskách a cestách, akoby chodili po pešej zóne, už ani v našom meste nie je ničím výnimočným. „Rozčuľuje ma ich nezodpovednosť. Nie raz sa mi stalo, že na príjazdovej ceste k modro-červenému nákupnému gigantu som radšej zastala a nechala prejsť protiidúce auto. Obávala som sa totiž, či je cesta dostatočne široká na to, aby okolo seba dokázali bezpečne prejsť dve autá a ešte aj mamička s kočiarom a ďalšou osobou kráčajúcou po jej boku,“ upozornila Mária na situáciu, ktorú iste pozná nejeden žiarsky šofér. O tom, že mnoho prevažne mladých ľudí nerešpektuje riadenú svetelnú signalizáciu, tiež nemusí byť ani reči. „Dostávajú do nepríjemných a mnohokrát aj nebezpečných situácií nielen seba, ale všetkých, ktorí sa v rovnakom čase vyskytnú na rovnakom mieste ako oni.

To, že nejaký odvážny pubertiak pred partiou kamarátov frajersky prebehne na červenú, z neho hrdinu neurobí,“ krúti hlavou skúsený vodič Ján. Svoje o tom vie aj náš spoluobčan Miroslav. „Už je to viac než desať rokov, čo som mal nehodu. Preskakoval som zábradlie a nešťastne som vbehol pod auto. Veľmi som sa ponáhľal a bolo mi zaťažko prejsť pár metrov a bezpečne sa tak dostať na druhú stanu cesty. Skončil som v nemocnici s ťažkým úrazom. Len milimetre ma delili od toho, aby som neskončil na invalidnom vozíku,“ Miro spomína na deň, keď sa druhýkrát narodil. Či už ide o matky s kočiarmi, zabávajúce sa partie mladých ľudí, alebo bežných chodcov, skrátenie si cesty rozhodne nestojí za riziko, ktoré so sebou nesie. Rovnako ako je nereálne očakávať od všetkých vodičov, že budú dodržiavať rýchlosť, je nemožné predpokladať, že chodci budú používať len chodníky a priechody pre chodcov. No v záujme oboch strán je nevyhnutné naučiť sa žiť vedľa seba tolerantne.

Pretože či už ide o arogantné a nepozorné správanie šoféra, alebo arogantné a nepozorné správanie chodca, dôsledky môžu byť v oboch prípadoch tragické. Preto keď si nabudúce budete chcieť skrátiť cestu, prebehnúť na druhú stanu ulice alebo len ísť krížom cez parkovisko pre nákupný vozík, pomyslite si na všetky tie pomníky obetí dopravných nehôd, ktoré sa smutne týčia pri cestách v okolí Žiaru nad Hronom. Slušnosti, ohľaduplnosti a bezpečnosti na cestách totiž nikdy nie je dosť. A je úplne jedno, či ste chodec alebo vodič…