Pred 25 rokmi vybuchla elektráreň v Černobyle
Havária v černobyľskej jadrovej elektrárni na Ukrajine sa všeobecne považuje za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v dejinách ľudskej civilizácie. Dnes uplynie presne 25 rokov od tejto tragickej udalosti, ktorej následky pociťujeme aj v súčasnosti.
Atómovú elektráreň V. I. Lenina v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 ako vôbec prvú svojho druhu na Ukrajine. Po prvom energobloku s výkonom milión kilowattov postupne dobudovali aj ďalšie tri, čím celková produkcia elektrickej energie dosiahla 29 miliárd kilowatthodín. Krátko po polnoci z 25. na 26. apríla 1986 došlo na štvrtom energobloku k explózii, v dôsledku ktorej bola porušená aktívna zóna reaktora. V prvých dňoch sa horiaci rádioaktívny mrak dvíhal až do výšky jedného kilometra, neskôr do výšky niekoľko sto metrov.
Za bezprostrednú príčinu nešťastia označili experti neskôr zlyhanie obsluhujúceho personálu a závažné nedostatky bezpečnosti grafitovo-uránového reaktora RBMK-1000. V posledných rokoch sa začali objavovať domnienky, že príčinou katastrofy mohlo byť aj zemetrasenie.
Únik rádioaktívnych prvkov sa zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne „prikryť“ masívnym betónovým sarkofágom. V dôsledku havárie na černobyľskej jadrovej elektrárni bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu zamorených až 150 tisíc kilometrov štvorcových. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo v momente katastrofy 6,95 milióna obyvateľov.
Počas výbuchu a následnom požiari uniklo z reaktora 100-krát viac radiácie, než sa uvoľnilo pri výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki. Rádioaktívny mrak postupne kontaminoval celú Euró jeho účinok sa však najviac prejavil v okolí Černobyľu, v priľahlých častiach Ukrajiny, Bieloruska a v Rusku.
Na Ukrajine zasiahol rádioaktívny oblak 12 z 25 oblastí. V Bielorusku bol radiáciou postihnutý každý piaty obyvateľ. V Rusku za postihnuté vyhlásili najskôr len štyri oblasti; neskôr ich počet vzrástol až na 19. Podľa údajov ukrajinského ministerstva zdravotníctva úrady od černobyľskej katastrofy zaregistrovali vyše 4300 úmrtí následkom rádioaktívneho ožiarenia.
Najnovšie oficiálne údaje hovoria, že havária v Černobyle si vyžiadala 125 tisíc životov, ekologické organizácie udávajú niekoľkonásobne vyšší počet. Z tridsaťkilometrovej zóny okolia elektrárne bolo evakuovaných 130 tisíc obyvateľov. Neskôr sa však našli vysoko zamorené miesta i vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny“.
Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom Černobyľu zamierili nasledujúce dni nad Európu. Dostupné materiály uvádzajú, že nad územím Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986. Prvý a tretí prelet zasiahol celé územie Československa, druhý prelet jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko. K najzamorenejším oblastiam na slovenskom území patrili okresy na juhu, ďalej okres Stará Ľubovňa a Dolný Kubín.
Roztavený štvrtý reaktor elektrárne prikryl po šiestich mesiacoch po havárii masívny betónový sarkofág. Jeho životnosť odhadli experti na desať rokov; merania uskutočnené koncom 90. rokov 20. storočia ukázali, že sarkofág sa začína rozpadávať. Do betónu pokrývajúceho reaktor presakuje voda a vyplavuje rádioaktívne materiály do okolitých podzemných vôd. Vysoká vlhkosť vnútri krytu prispieva k ďalšej erózii jeho oceľovej konštrukcie.
17. septembra 2007 podpísalo francúzske konzorcium Novarka zmluvu o postavení nového sarkofágu. Vysoký 105 metrov a 260 metrov dlhý oceľový kryt sa umiestni nad terajší sarkofág. Hmotnosť nového krytu bude 18 tisíc ton a jeho životnosť sa odhaduje na 100 rokov.V roku 2004 prijali príslušné miesta Konvenciu o ukončení prevádzky černobyľskej jadrovej elektrárne. Malo by sa tak stať do roku 2065.
Podľa najnovších informácií Európska komisia v apríli 2011 rozhodla, že na výstavbu nového sarkofágu nad poškodeným reaktorom černobyľskej elektrárne vyčlení 110 miliónov eur. Samotný Kyjev potvrdil, že na zastavenie úniku rádioaktivity z černobyľského reaktora bude do konca 21. storočia potrebných 740 miliónov eur.
Zdroj: TASR Foto: SITA