Autentické svedectvo o živote v Žiari: Pred hlinikárňou sa darilo iba kvetom zo Sibíri!
Jeden z obľúbených socialistických vtipov bol o tom, že v Rusku majú aj najväčšieho trpaslíka. Parafrázou bola aj výsadba kvetov pred žiarskou hlinikárňou. Nevyrástlo tu nič iné, len kvety zo Sibíri. Spomína Richard Kafka.
Sovietska hlinikáreň priamo v centre mesta
„V októbri 1972 som navštívil v rámci služobnej cesty sibírsku hlinikáreň v meste Novokuzneck (bývalý ZSSR, teraz Ruská federácia),“ začína svoje rozprávanie Richard Kafka, bývalý vedúci výroby v žiarskej hlinikárni.
Technológia výroby bola podobná ako v Žiari, táto ale mala desaťnásobnú produkciu. "Vybudovaná bola v strede mesta, lepšie povedané mesto ju pohltilo. Hlinikáreň emitovala ešte viac ako desať násobok exhalátov. Samozrejme, že občanov presviedčali, že je všetko v poriadku. Možno preto mali na všetkých okolitých plochách v areáli závodu rozsiahle kvitnúce záhony, spomína ďalej Kafka.
Katynský les pred ZSNP
Vtedajšieho vedúceho výroby fascinovalo, že len pár mestrov od zdroja znečistenia rástli kvety. „My v Žiari sme sa niekoľko krát pokúšali vysadiť v priestoroch neďaleko výrobných hál. Ale aj pri vzornej starostlivosti o niekoľko mesiacov boli stromy prachom (oxid hlinitý, flourové zlúčeniny v plynnom a pevnom stave, uhlíkatý prach, polycyklické uhľovodíky) úplne zničené a behom niekoľkých týždňov uhynuli“ hovorí ďalej Kafka.
Tento nepodarený sad pred žairskou hlinikárňou bol prezývaný aj Katynský les. „Bolo smutné ich vytrhávať a znova sa hrabať v skoro saharskom prachu,“ dodáva žiarsky lokalpatriot.
Kafka sa zbláznil, ide sadiť kvety!
Richard Kafka si z Novokuznecko aljuminievo zavoda priniesol dva kilogramy týchto semien,. Na nasledujúcu jar bol vyčlenený záhon s plochou 50×20 metrov vo vzdialenosti okolo 10 metrov od priameho zdroja exhalátov, pôda sa minimálne upravila zabezpečilo sa polievanie a semená sa vysiali.
Ako by to bolo aby sa táto akcia nestretla s iróniou atak vzniklo heslo .“Kafka sa zbláznil ide sadiť kvety“, spomína s úsmevom vtedajší vedúci výroby.
Kvety sa priali a úspešne rástli, keď boli asi 60–70 cm vysoké začali rôznymi farbami kvitnúť ružové, červené, svetlo modré. Skeptickí ľudia boli prekvapení a zas tu vznikol bonmot : „Kvety kvitnú lebo sa boja, že pôjdu späť na Sibír,"
Na budúci rok sa kvety samostatne vysiali, boli ešte krajšie a podľa Kafku sa už nebolo treba o ne ani starať. „Neskôr sme zistili aj mená týchto kvetov, latinsky sa volajú Cosmosea, slovensky Krasuľka a česky Krásenka. Hutníci z elektrolýzy ZSNP si ani jedno z mien neosvojili a vymysleli nový názov KAFKOVE KVETY,“ vysvetľuje ďalej Kafka.
Na budúci rok už kvitli v mnohých záhradách zo semien, ktoré si pracovníci priniesli z elektrolýzy. Prvé Kafkove kvety boli vysadené v roku 1972. Pred hlinikárňou rástli až do začiatku 90-tych rokov minulého storočia.