Pripomenuli si Juraja Langsfelda

Pôvodné ohradenie hrobu hurbanovskými vojakmi pri prechode cez Kremnicu v roku 1849, bolo počas maďarizácie zničené. MO MS v roku 1922 vybudoval dôstojný pomník nad jeho hrobom, ktorý sa v nezmenenej podobe zachoval do dnešných dní.

Pietna spomienka bola zahájená položením spoločného venca za Mesto Kremnica a MO MS Kremnica primátorkou mesta a predsedom MO MS. Za Maticu slovenskú v Martine veniec položili riaditeľ Slovenského literárneho ústavu PaedDr. Miroslav Bielik a pracovníčka ústavu Mgr. Zuzana Bukovenová. V hlavnom príhovor predseda MO MS Milan Rybársky okrem iného pripomenul, že veľa rokov uplynulo od hrdinskej smrti Juraja Langsfelda, mnohé boje musel slovenský národ vybojovať, kým dosiahol vytúženú slobodu v roku 1918 vymanením sa spod maďarizácie, ale utvorenia samostatnej Slovenskej republiky sme sa dočkali až v roku 1993. Tým sa naplnil sen Langsfelda o krajšej budúcnosti Slovákov, za čo položil i svoj mladý život. Pred pár dňami sme si pripomenuli 150 výročie prijatie Memoranda národa Slovenského. Z memorandových požiadaviek r toku 1861 sa podarilo presadiť len otvorenie troch slovenských gymnázií a vznik národného, kultúrneho a vzdelávacieho spolku Matice slovenskej rakúskym cisárom, čo však po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní, keď vzniklo samostatné Uhorsko v roku 1875, Koloman Tiszo zrušil s tvrdením, že slovenského národa niet.

V poslednom období znovu súčasná maďarská vláda vyvíja snahy o obnovenie veľkého Maďarska v hraniciach bývalého Uhorska. Nestačí jej, že sme spoločne súčasťou Európskej únie s voľným prechodom hraníc pre obyvateľov oboch štátov. Znovu by chceli pričleniť do Maďarska územia okolitých štátov a začať s maďarizáciou. Veríme, že sa jej to už nikdy nepodarí. Čo k tomu dodať! Súčasnú politiku maďarskej vlády najlepšie vystihuje maďarský publicista Tamas Bauer v príspevku „Trianonská zmluva nebola žiadnou tragédiou“. Veď v roku 1910 sa vo vtedajšom Uhorsku hlásilo k maďarskej národnosti len 48 % obyvateľov napriek dlhodobým asimilačným snahám Rumuni, Slováci, Chorváti, Ukrajinci, Srbi a Rusini sa prihlásili k svojej národnosti. Keď súčasná maďarská vláda si nemôže uplatniť priame územné požiadavky na územia, ktoré kedysi tvorilo veľké Uhorsko, tak žiada ich občanov, aby prijali maďarské občianstvo a prísahu vernosti maďarskému štátu“. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky Európskou úniou, sa 2/3 občanov maďarskej národnosti vyjadrilo, že chcú žiť v slovenskom štáte a že požadujú, aby sa v školách ich žiaci učili po maďarsky, ale súčasne sa naučili aj slovenskú reč.

V príhovore primátorka mesta RNDr. Zuzana Balážová pripomenula, že sa zahraničné firmy snažia zmocniť ťažby zlata a uránu, ktorého vlastníkom je štát a teda aj všetok ľud. Nielen v Kremnici, ale aj v Detve a inde, vyvíjajú snahy vydolovať vo svoj prospech zlato a urán povrchovou metódou ťažby, pritom zdevastujú prírodu a poškodia turistický ruch v týchto miestach. Za Maticu slovenskú PaedDr. Miroslav Bielik hodnotil obetu Langsfelda ktorá je v dejinách ojedinelá a v súčasnej dobe nie celkom docenená. Že sa aj dnešnou pietnou spomienkou napĺňajú pamätné slova, ktoré vyriekol Langsfeld krátko pred svojou smrťou „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť“. O živote a pôsobení Langsfelda do dnešných dní bola vydaná len brožúrka MO MS v Kremnici v roku 1923. Žiadalo by sa k tejto téme v súčasnosti vrátiť a na základe archívnych záznamov túto tému spracovať v širšom rozsahu.

Pietnu spomienku doplnili prednesom básní členka MO MS Alžbeta Vítková a študentky Gymnázia v Kremnici Sta­nislava Slašťanová, Zuzana Balážová.

Milan Rybársky