Š. Moyzes na čele MS s K. Kuzmánym uvádzali do života memorandové požiadavky

Povolila založiť Maticu slovenskú (MS) a dve slovenské gymnáziá: vo Veľkej Revúcej (evanjelické osemročné gymnázium, 1862) a v Turčianskom sv. Martine (štvorročné evanjelické gymnázium 1867). V roku 1869 však bolo založené aj štvortriedne reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom.

Štefan Moyzes vyšiel z trnavského bernolákovského prostredia, neskôr v 50. rokoch 19. storočia sa pod vplyvom Jána Kollára, Martina Hamuljaka a Pavla Jozefa Šafárika stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej jednoty a slovanskej vzájomnosti.

Ako významný cirkevný dejateľ sa po prehodnotení kollárovskej koncepcie československej literárnej a jazykovej jednoty postavil do čela slovenského národného pohybu. V roku 1861 viedol slovenské vyslanectvo k cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktoré predložilo žiadosti slovenského národa – Memorandum národa slovenského – obsahujúce základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov v rámci Uhorska, zabezpečujúce rovnoprávnosť slovenského národa v Uhorsku.

Matica slovenská (MS) po svojom vzniku v roku 1863, o ktorý sa Moyzes významne pričinil, reprezentovala samobytnosť slovenského národa a nahrádzala mnohé inštitúcie, ktoré vtedy Slováci ešte nemali. Štefana Moyzesa na zakladajúcom valnom zhromaždení zvolili za predsedu tejto prvej slovenskej úradne povolenej kultúrnej ustanovizne a v tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy v zmysle memorandového odkazu. Spolu s prvým podpredsedom, evanjelickým superintendentom Karolom Kuzmánym predstavovali na čele Matice takmer legendárne, symbolizujúce preklenutie konfesionálnych rozporov. Zrodila sa tak moyzesovsko-kuzmányovská tradícia, symbol jednoty národa, tolerancie a vznik moderného ekumenizmu. Spojenie „Moyzes-Kuzmány“ sa stalo heslom matičných rokov a ich spolupráca a vzájomné porozumenie sa stali príkladnou i pre ďalšie generácie.

Štefan Moyzes sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom pri Trnave. Vyštudoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave a teológiu na ústrednom seminári v Pešti, teologické štúdiá skončil v roku 1821 v Ostrihome a v tom istom roku ho vysvätili za kňaza.
Pôsobil ako farár vo viacerých farnostiach ostrihomskej diecézy, v rokoch 1828–1829 pôsobil ako slovenský kazateľ v Pešti. V roku 1828 získal na Filozofickej fakulte peštianskej univerzity titul doktora filozofie.

Sedemnásť rokov pracoval v Chorvátsku, kde na záhrebskej akadémii prednášal ako profesor filozofiu a gréčtinu. Zasadzoval sa za používanie chorvátskeho jazyka v školách, na verejnosti a v novinách. Po návrate na Slovensko bol v rokoch 1851–1869 biskupom banskobystrickej diecézy a býval vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom), kde 5. júla 1869 zomrel.

Zaslúžil sa o rozvoj školstva, najmä o poslovenčenie a zrenovovanie banskobystrického gymnázia, pričinil sa o založenie Spolku sv. Vojtecha.

K jeho základným prednostiam patrila vzdelanosť, štedrosť, mravnosť, odvaha a schopnosť získať si prirodzenú autoritu. Štefan Moyzes bol v našich národných dejinách osobnosťou, rešpektovanou všetkými ľuďmi, bez ohľadu na vzdelanie, pôvod či konfesiu.

Zdroj: TASR