Sanácia Kalového poľa pri Žiari je na 80 - 85 % ukončená

Nad odkaliskom Kalové pole vykonáva spoločnosť v spolupráci s orgánmi štátnej správy technicko-bezpečnostný dohľad v pravidelných intervaloch. „Samotným najdôležitejším krokom je rekultivácia odkaliska,“ pokračovala Ťahúňová. Proces čistenia alkalických vôd ako aj proces rekultivácie odkaliska sú k dnešnému dňu na 80 – 85 % ukončené. Voda obsiahnutá v telese bola z bazénov na temene odkaliska kolektormi a zbernými rigolmi odvádzaná do akumulačných nádrží, odkiaľ sa prečerpávala späť do horných bazénov. Na sanáciu Kalového poľa, pozostávajúcu z čistenia alkalických vôd a následnej rekultivácie, spoločnosť vyčlenila podľa plánu asi 53.000.000 eur. Podľa Ťahúňovej Kalové pole nepredstavuje hrozbu pre okolie ani pre zdravie ľudí.

Vzniknuté odkalisko má rozlohu 40 hektárov, dosahuje výšku 42 až 45 metrov nad okolitým terénom a množstvo uloženého kalu predstavuje 9 až 10 miliónov ton. „Objem voľných a viazaných alkalických vôd bol k januáru 2005 asi 1,3 milióna kubických metrov,“ dodala Ťahúňová. Oxid hlinitý, z ktorého sa vyrába hliník, sa v spoločnosti produkoval od roku 1957 z dovážaného, zväčša maďarského bauxitu. Ten sa po vyťažení oxidu hlinitého hydraulicky prepravoval potrubím a ukladal na kalové pole. Tu sa jeho pevné časti usadzovali a voda sa vracala späť do technologického procesu. Výroba oxidu hlinitého bola podľa Ťahúňovej v roku 1997 ukončená, a tým aj na odkalisko prestali pribúdať ďalšie množstvá kalu.

„V areáli skupiny spoločností sa realizovalo viacero investičných akcií zameraných či už na sanáciu v minulosti vzniknutého znečistenia alebo na zvýšenie environmentálnej úrovne jednotlivých výrobných technológií,“ pokračovala Ťahúňová k ďalšej environmentálnej záťaži. Zároveň bol areál reštrukturalizáciou a odpredajom jednotlivých spoločností investorom rozdelený na viacero celkov. Tie si dali investori v rámci procesu odpredaja preskúmať spoločnostiam zaoberajúcim sa hodnotením stavu a kvality životného prostredia. „Žiadna zo skúmaných lokalít nebola hodnotená ako environmentálna záťaž,“ povedala Ťahúňová. Na základe toho sa podľa jej slov momentálne rieši vypracovanie rizikovej analýzy pre celý areál, na základe ktorej by mohol byť vyradený zo zoznamu environmentálnych záťaží.

Ako k environmentálnym záťažiam v okrese Žiar nad Hronom uviedla vedúca stáleho pracoviska v Žiari nad Hronom Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici Helena Nogová, v súčasnosti sú zabezpečené tak, aby nedošlo k ohrozeniu životného prostredia a „nie je predpoklad vzniku ekologickej havárie“.

V Žiarskom okrese bolo do roku 2008 v prevádzke päť skládok odpadov, z toho jedna na nebezpečný odpad. V súčasnosti sú v prevádzke dve, jedna je na nebezpečný odpad. „Aj keď sa zrekultivujú skládky, ktoré už nie sú v prevádzke, zostávajú environmentálnou záťažou pre budúce generácie,“ povedala Nogová. Rekultiváciou sa totiž podľa jej slov síce dosiahne eliminácia vplyvu skládky na podzemné vody, prípadne zlepší estetická stránka danej lokality, ale „odpad v území zostáva“. Nogová ďalej pokračovala, že v okrese sú aj dve odkaliská, pri Žiari nad Hronom a v Hornej Vsi. Keďže sa ani na jedno neukladá tekutý kal, ekologická havária tam nehrozí.

Zdroj: TASR Foto: R. Kafka

[color=#ff0000]­Súvisiaci článok Ekologické riešenie európskeho významu http://www.ziar24.sk/news.php?…