Tragický osud Alžbety Gollnerovej – Gwerkovej
PhDr. A Gollnerová – Gwerková /1905-1944/ pôsobila v rokoch 1939-1944 na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Stredoškolská profesorka získala svoje vedomosti na vysokých školách v Prahe, na študijnom pobyte na Sorboni a v rumunskej Klu
Ako literárna historička sa venovala tvorbe slovenských autorov , najmä P. Bujnákovi a E. M. Šoltésovej. Spracovala niekoľko medailónov slovenských spisovateľov. Prekladala však aj literárne diela maďarských autorov, ale súčasne sa veľmi kriticky stavala k niektorým spoločenským a politickým aspektom dejín Uhorska a Maďarska a zvlášť kriticky sa stavala voči maďarizácii, iredentizmu a fašizmu. Spolupracovala na vytvorení maďarsko-slovenského slovníka a je celkom zaujímavé, že niektorými heslami o modernej maďarskej literatúre prispela a j do slávneho Ottovho náučného slovníka. Samozrejme jej vedecká literárna činnosť bola oveľa bohatšia a presahuje možnosti tejto informácie. Svoje práce publikovala vo viacerých časopisoch /Prúdy, Bratislava, Slovenský denník, Časopis pro stúdium vidieka/, v niektorých z týchto časopisov bola ak členkou redakčnej rady.
A. Gollnerová – Gwerková pracovala aj v emancipačnom ženskom hnutí celoslovenského charakteru, boli to najrôznejšie organizácie /Učená spoločnosť Šafárikova, Ženská národná rada, Vlastivedné múzeum/, ja si dovolím vyzdvihnúť len jej účasť na kongrese Medzinárodnej federácie akademicky vzdelaných žien v Krakove roku 1936 a to v tomto roku mala len 31 rokov.
V Banskej Štiavnici pracovala v ilegálnom protifašistickom hnutí, bola členkou Revolučného národného výboru, po vypuknutí Slovenského národného povstania sa aktívne zapojila do odboja hlavne agitačnou prácou , ako autorka relácií v miestnom rozhlase, pri tlačení letákov a podobne. Po potlačení SNP sa skrývala na Počúvadle, kde ju v novembri 1944 chytili a v decembri toho istého roku umučili v Banskej Bystrici – Kremničke. Po oslobodení sa v masovom hrobe v pôvodnej protitankovej priekope našlo jej telo medzi ďalšími 747 osobami / v masovom hrobe bolo 747 osôb, z toho 211 žien a 58 detí /.
A. Gollnerová – Gwerková bola manželkou štiavnického akademického maliara Edmonda Gwerka. Umrela 39 ročná.
Richard Kafka