V Kopernici odhalia pamätnú tabuľu ľudovej liečiteľke

Ak predtým zablúdil do obce nanajvýš nejaký brusič nožníc, či drotár, stala sa jej zásluhou cieľom mnohých chorých ľudí, ktorých liečila spôsobom, ktorý nemal obdoby. V súčasnej dobe spomienka na ňu už pomaly upadá do zabudnutia. Pripomína ju už len rozpadávajúci sa náhrobný kameň nad jej hrobom a dom ktorý si dala postaviť.

Aby sa zachovala pamiatka na vzácnu osobnosť i pre budúce generácie, Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici sa rozhodol pri 74. výročí úmrtia odhaliť jej Pamätnú tabuľu na kultúrnom dome – Kultúrhaus v Kopernici dňa 8.10.2010. Na jej vyhotovenie finančne prispeli zo svojho rozpočtu Obec Kopernica a Rímskokatolícky farský úrad v Kremnici.

Rodičia Terézii Münichovej Martin a Veronika obhospodarovali malú roľnícku usadlosť, ktorá nepostačovala uživiť jej osem súrodencov. Už ako 13-ročná musela isť za slúžku k lekárovi, ktorý mal súkromnú prax v Budapešti a v Kremnici sedliacke gazdovstvo. V krátkom čase sa naučila okrem nemčiny i slovenčinu a maďarčinu. Vo svojom voľnom čase študovala prístupnú u lekára medicínsku odbornú literatúru. Získané poznatky neskôr využila pri liečení chorých. Podľa vtedajších zvyklostí ju rodičia vydali za Lorenca Knoppa. Priviedla na svet tri deti, z ktorých len najmladšia Mária ostala žiť, Júliana a Adela zomreli v prvých rokoch života. Manžel ju často pod vplyvom alkoholu týral, preto od neho odišla a znovu sa zamestnala u svojho bývalého pána. Dieťa bola nútená zveriť do výchovy matke a podľa možnosti ju navštevovala.

Keď o niekoľko rokov v Kopernici potrebovali novú pôrodnú babicu, obrátili sa na jej pána Dr. Teschlera, aby jej umožnil vyučiť sa za babicu. Lekár sa s návrhom stotožnil a kurz v Budapešti ukončila štátnou záverečnou skúškou s vynikajúcim prospechom. Pri odchode zo služby jej lekár venoval viacero odborných medicínskych kníh, z ktorých štúdiom si doplnila ďalšie vedomosti o liečiteľstve. Celé roky vykonávala úlohu babice bez toho, aby vzbudila veľa pozornosti. Ale z času na čas sa vyskytli udalosti, keď sa jej chorí vyžalovali na svoje bolesti a ona im pomohla. Za svoju námahu nežiadala odplatu a nechala núdznych, aby jej zaplatili tým, čo mohli, či už peniazmi alebo potravinami. Chýr o jej liečiteľských schopnostiach sa postupne rozšíril po celom Slovensku a aj do zahraničia. Keď príval ľudí, hľadajúcich pomoc, bol stále väčší, bola donútená vzdať sa miesta pôrodnej babice a venovala sa výlučne chorým. Mnohí nemali dosť peňazí na to, aby sa dali ošetriť lekárom, preto často býval pred jej domom taký nával pacientov, že sa dostali na rad až na druhý deň.

Jej spôsob, ako zisťovala diagnózu, bol mimoriadny. Žiadny človek sa nemusel vyzliecť. Nepoužívala nijaký zo zvyčajných lekárskych nástrojov. Jej stačili symptómy, ktoré jej pacienti dokázali rozpovedať, kým ona niekoľko minút merala pacientom pulz ľavou rukou v ktorej mala silný magnetizmus a pozorovala očnú dúhovku, z čoho určila chorobu a spôsob liečby. Popri liekoch z lekárne to boli liečivé rastliny a iné veci z domácnosti rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. V súčasnej dobe sa moderná veda začína zaoberať určovaním chorôb z očnej dúhovky. Dokázala vyliečiť chorých aj vtedy, keď už lekárska veda bola bezmocná. Napríklad vyliečila dcéru Dr. Kleina z Kremnice, dcéru primára z Viedne, študenta s leukémiou, ktorý po vyliečení sa stal lekárom a poslal jej veľký finančný obnos. Keď sa jej za roky nazbierala finančná hotovosť, dala si postaviť dom, darovala ako hlboko veriaci človek financie na reliéfny obraz „Navštívenie Panny Márie“ do miestneho kostola. Zabezpečila vybudovanie cesty z Kremnice do Kopernice, dovtedy poľnej v značne zlom stave. V novom dome bývala spolu s vnučkou Vilmou, ktorá jej pomáhala.

Aj keď veľa ľudom pomohla, nebolo jej dopriate odísť z tohoto sveta prirodzenou cestou. Možno to bola závisť, možno bola jej práca pre isté lekárske kruhy konkurenciou, ohrozujúcou ich existenciu, že ju niekto dňa 12. júla 1936 večer udrel železným predmetom po hlave a tiež i vnučku v druhej izbe, ktorej sa podarilo vyskočiť oknom a volať o pomoc, načo páchateľ ušiel. Po prebratí z bezvedomia odmietla isť do nemocnice a podľa jej pokynov ju liečila jej dcéra Mária. Zdravotný stav jej už nedovoľoval liečiť, preto prijímala len obzvášť ťažké prípady. Samú seba však už nedokázala vyliečiť, viditeľne slabla a po troch msiacoch dňa 10. októbra 1936 umrela.

Aj keď Münichová páchateľa spoznala, odmietla podať udanie a tak šetrenie polície bolo neúspešné.

Milan Rybársky
predseda MO MS

**Poznámka: V snahe zachovať pamiatku na tak vzácnu osobnosť akou bola ľudová liečitľka Terézia Münich, známu nielen na Slovensku ale aj v zahraničí, rozhodol sa Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici odhaliť jej pamätnú tabuľu na budove kultúrneho domu v Kopernici. Sávnostné odhalenie pamätnej tabule sa uskutoční dňa 08.10.2010 o 15­.15 hodine. Na vyhotovenie pamätnej tabule finančne prispeli Obec Kopernica a Rímsko-katolísky garský úrad v Kremnici.. **