V roku 1771 sa pomocou technológie z Kremnice podarilo odstrániť detskú prácu v Nórsku
V uplynulých dňoch navštívil našu krajinu nórsky kráľ aj so svojou rodinou. Pre Slovensko, ale aj náš región je to významná udalosť. Pritom tradícia stretávania sa baníkov a hutníkov z týchto krajín s výmenou skúseností má 260 ročnú tradíciu.
V rokoch 1765–1766 navštívil stredoslovenské banské mestá nórsky bádateľ Jorgen Hiort a keď sa v roku 1766 vrátil z cesty po Uhorsku do nórskeho Kongsbergu tak už spolu s kremnickým odborníkom expertom na spracovanie zlato-strieborných rúd Kremničanom Ferdinandom Tomaschetzom, aby tam zaviedol kremnickú technológiu. Okrem toho priniesol do Nórska veľké množstvo najrôznejších poznatkov o baníckych a hutníckych technológiách a organizácii práce.
Najcennejším poznatkom bola pravdepodobne kremnická technológia drvenia a separácia rúd pomocou stúp poháňaných vodnou energiou. V Nórsku triedili strieborné rudy ručne a využívali pritom veľmi intenzívne detskú prácu. Rudu triedili 7 roční chlapci, ale nórski historici zaznamenali prácu aj 5–6 ročných.
Pre Kremničana Ferdinanda Tomaschetza sa začínala v rokoch 1766 až 1768 úmorná práca zavádzania kremnickej stupovej technológie na získavanie zlata a striebra, ale novú technológiu sa mu ani po niekoľkých neúspešných pokusoch nepodarilo zaviesť, najmä pre odpor miestnych odborníkov. Nakoniec sa musel po troch rokoch z Nórska vrátiť domov. Samotný J. Hiort hodnotí toto obdobie , v ktorom bol dosiahnutý evidentný neúspech ako retardovaný vývoj.
O šesť rokov neskôr, v roku 1771 sa stal riaditeľom Hlavného banského úradu spomínaný Jorgen Hiort. V tom čase bolo v Kongsbergu v prevádzke 80 baní a v baniach a na povrchu pracovalo 4200 pracovníkov pri produkcii 3–6 ton striebra ročne. Bane však mali stále ekonomické problémy a tak nový riaditeľ znova pozval Ferdinanda Tomaschetza do Kongsbergu. Nórska vláda mu v tomto prípade umožnila pobyt aj s rodinou a kvalifikovaným pomocníkom, ktorý mu pri práci, teda zavádzaní novej technológie asistoval. Tentoraz bol pobyt F. Tomaschetza veľmi úspešný, metóda bola zavedená a od roku 1776 bolo všetkých 16 zariadení prerobené na kremnický spôsob, navyše bolo uvedené do chodu ďalších 8 stúp. Celá veľmi úspešná akcia znamenala veľké zníženie personálu /predpoklad bol až 800 pracovníkov/, ktoré bolo využité na zvýšenie limitu pre zamestnávanie detí, ktorý sa zvýšil na 12 rokov. Uskutočnil sa jedinečný sociálny prevrat, keď v nórskom Kongsbergu nebolo potrebné zamestnávať 6 až 7 ročné deti. Nevieme si ani čo tieto deti robili. Skutočnosťou je, že archívne materiály sú o zamestnávaní aj mladších chlapcov úplne jednoznačné.
Richard Kafka Foto: Ilustračné fo Žiar24