Veľkonočný pondelok je ďalším dňom radosti zo vzkriesenia Ježiša
Veľkonočný pondelok je ďalším dňom spomienky na Kristovo zmŕtvychvstanie. Tento deň sa zvykne nazývať aj "Pondelkom baránka" na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote.
Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré v nedeľu na úsvite pribehli k Ježišovmu hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny.
// „Neľakajte sa!“ povedal im anjel. „Vstal zmŕtvych, niet ho tu“ a dodal: „Ale choďte a povedzte to jeho učeníkom.“//
Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci, tento rok je to 11. apríla). V minulosti sa nazývala aj Biela nedeľa, keďže cisár Theozodius Veľký (379–385) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrestenci, ktorí počas tejto oktávy nosili biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. Toto biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň oktávy, na Bielu nedeľu.
Veľkonočné obdobie v katolíckej cirkvi trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha svätého (Turíce), ktorý tento rok pripadá na 23. mája.