Vianoce u kremnických baníkov: 12 chodov, no mäso len zriedka

Najkrajšie sviatky roka, vianočné sviatky, sa začínajú 24. decembra v predvečer Božieho narodenia. V minulosti muselo byť vždy v tento deň, po celodennom prísnom pôste, večer na stole aspoň 10 až 12 druhov jedál. Na základe tohto počtu vzniklo oficiálne pomenovanie večera – Štedrý večer pre bohato prestretý stôl s jedlami. Vianočné obyčaje u katolíkov a evanjelikov boli podobné, líšili sa najmä vo vianočnom jedle na štedrovečernom stole a v termíne konania sviatočných bohoslužieb.

Čo bolo na vianočnom stole?

„Bolo to naozaj 10 až 12 jedál a stôl musel vyzerať veľmi lákavo a štedro,“ hovorí ďalej Daniela Bednářová, autorka knihy V kuchyni kremnického baníka. Pozrite si aj: Kremnickí baníci si pochutnávali aj na plnených slimákoch

„Na stole teda nechýbali oblátky s medom, opekance s makom, opekance s tvarohom, opekance s orechami a jabĺčkami, ježiškova kašička, kapustnica, dáke mäsko zo zabíjačky, šunka ale tú si veľmi šetrili na veľkú noc, zemiaky varené s masielkom, fučka s kyslou kapustou, niektorí klobáska, rybka, viacej druhov koláčov – záviny kysnuté makový, orechový, vianočka…“ konkretizuje Bednářová ďalej, na základe svojich výskumov.

Voňavý chlebík v strede stola

Podľa nej si tá najchudobnejšia domácnosť vedela štedrovečerný stôl pekne naplniť a pripraviť, aj veľmi jednoduchými a lacnými jedlami, napríklad aj na tanieriku jednohubky – nakrájaný chlebík na kocky a natretý masťou, no a samozrejme nesmel chýbať voňavý, čerstvo upečený chlieb.

Prípravy na štedrý deň, stromček zdobil gazda

Na Štedrý deň v každej domácnosti prebiehali prípravy na štedrovečernú večeru už od zavčasu rána. Začalo sa upratovať, čo bola práca starších dievčeniec, zatiaľ gazdiná začala pripravovať vianočné jedlá.

Gazda deň pred Štedrým večerom, kým boli deti malé a verili, že stromček a darčeky pod stromček nosí Ježiško, keď zaspali, osadil do stojana vianočný stromček a ozdobil ho. Pri väčších deťoch sa vianočný stromček zdobil spolu s nimi deň vopred alebo, väčšinou, dopoludnia na Štedrý deň.

S tradíciou stromčeka prišli prví evanjelici

Vianočný stromček začali ako prvé v meste stavať v domácnostiach evanjelické rodiny pod vplyvom nemeckej kultúry. Zvyčajne sa používal menší zavesený pod stropom, vrcholom k zemi nad stolom, alebo v rohu miestnosti. Svoj účel splnila aj veľká vetvička jedličky, prichytená na stenu. Neskôr sa začal stavať väčší stromček v podstavci na podlahe.

V katolíckych rodinách bol symbolom Vianoc betlehem a až koncom 19. storočia začali stavať stromček, pod ktorým bol vždy postavený betlehem. V domácnostiach zvykli stavať papierový betlehem s papierovými figúrkami, zručnejší a majetnejší mali drevený, prípadne betlehem s porcelánovými figúrkami.

Do začiatku 60. rokov 20. storočia sa ako vianočný stromček používala takmer výlučne jedlička. Potom jedličku nahradil aj smrek a s veľkou obľubou sa začala používať aj borovica, ktorej ihličie dlhšie vydržalo na stromčeku. Na výzdobu sa zvyčajne používali sviečky, červené jablká, orechy, papierová výzdoba a podomácky vyrobené salónky. Okrem katolíckych domácností a kostola sa vianočný stromček staval v meste na verejnom priestranstve na námestí. Vianočný stromček sa zvyčajne v domácnostiach skladal po Troch kráľoch (6. 1.), no niektoré domácnosti si ho nechávali aj dlhšie.

Prísny pôst: Tradícia zlatého prasiatka

Keďže sa počas celého Štedrého dňa dodržiaval prísny pôst, jedla sa nesmel nik ani dotknúť. Dokonca ani gazdiná nemohla koštovať, čo varí. Obedovať mohli len veľmi malé deti, starí a chorí ľudia, ktorým sa podávala mliečna polievka alebo len uvarené zemiaky zaliate troškou kapustnice.

Tí, ktorí dodržali celodenný pôst, sa mohli tešiť, že večer zaručene uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Často len vďaka tomuto prísľubu vydržali deti s prázdnym bruchom celý deň a neuchmatli ani potajomky kúsok jedla.

Pravidelne pred večerou a vždy ešte pred odchodom do kostola na služby Božie, ktoré evanjelici mali o piatej hodine, gazda opatril hydinu, ošípané a dobytok v pajte. Ošípaným a dobytku dal kúsok chleba, do ktorého vtlačil očistený cesnak, aby ich po celý rok obišla akákoľvek choroba, a zároveň na chlieve a na dverách spravil cesnakom krížiky, ktorých úlohou bolo odohnať všetky nebezpečné bosorky, čo by chceli dobytku a ošípaným ublížiť a priniesť chorobu alebo dokonca ich život ukončiť, čo by bola pre hospodárstvo veľká strata.

Kúpeľ a nedeľné šaty

Po celodenných prácach a prípravách sa celá rodina poriadne vykúpala v dieži v kuchyni a všetci sa obliekli do čistých sviatočných šiat, ktoré nosili len v nedeľu do kostola. Až večer sa prichystal slávnostne prestretý štedrovečerný stôl.

Položila sa naň modlitebná knižka, celý čerstvý voňavý upečený chlieb, pod bochník chlebíka sa položili peniaze, aby nechýbali v domácnosti celý rok, do misky sa naukladali jabĺčka, orechy, vedľa sa položili vianočné oblátky, med, cesnak, sviečka a zápalky, a malá mištička pre duše zomrelých. Gazda pripravil hriate na prípitok. Štedrá večera sa začala uzamknutím vchodových dverí na dome a zatvorením všetkých dverí v byte.

Celá rodina sa sústredila v chodbe pred kuchyňou pred dverami. Gazda vošiel do miestnosti ako prvý a za ním mohli vojsť ostatní členovia rodiny podľa veku. Po usadení za stôl gazda zapálil sviečky na stole a na vianočnom stromčeku. Začala sa modlitba, ktorú predčítaval gazda alebo starý otec. Po modlitbe gazdiná spravila deťom na čelo medové krížiky, aby boli po celý rok také dobré, aký dobrý a sladký je tento med. Gazda nalial hriate do štamprlíkov a predniesol slávnostný štedrovečerný prípitok.

Prvý tanier pre gazdu

Potom sa začali podávať štedrovečerné jedlá, z ktorých vždy ako prvý dostal na tanier gazda. Počas štedrovečernej večere nik nesmel prehovoriť a ani sa vzdialiť zo svojho miesta, aby rodina ostala pokope celý ďalší rok a nikto ju neopustil.

Gazdiná začala podávať večeru a vždy pred naberaním opekancov aj kapusty trošku odobrala do malej mištičky pre duše zomrelých, ktorá ostala na stole až do rána, keď sa jej obsah spálil v peci. V katolíckych rodinách sa kapustnica na večeru podávala varená bez mäsa, dala sa do nej len zápražka pripravená na masle, prípadne zátrepka z múky a mlieka. Po skončení večere gazda znovu predniesol prípitok a deti dostali peniaz. Na záver si každý zobral jabĺčko, ktoré rozkrojil, a rozbil orech. Jederník jabĺčka, ktorý mal päť jadier, a zdravý orech boli znamením zdravia a šťastia po celý nastávajúci rok.

Katolíci mali večere dve: Druhá bola bohatšia

U evanjelikov sa podávala oblátka s medom, opekance s makom, kapusta s údeným mäsom a klobásou. Chlieb ku kapuste vždy krájal gazda. Až po príchode z polnočnej omši večerala katolícka rodina po druhý raz a tu sa už podávali aj mäsité jedlá. U katolíkov sa pôst končil až polnočnou svätou omšou, nazývanú tiež utiereň.

Priebeh stolovania a večere po polnočnej omši bol podobný, ale večerali sa mäsité jedlá, zvyčajne to boli upečené alebo uvarené klobásky, mäso a výrobky zo zabíjačky. Po skončení večere gazda rozdal skromné darčeky spod vianočného stromčeka, ktoré ta dala gazdiná v neprítomnos­ti detí.

Vzácny dar: Vyrezávaný koník z Kunešova

Dievčatá dostávali väčšinou handrovú bábiku, ktorú potajomky zhotovila gazdiná, a chlapci dreveného koníka, vozík, ktoré z dreva vyrezal gazda alebo starý otec. Obľúbenou chlapčenskou hračkou v kremnických rodinách býval konský záprah so saňami alebo vozíkom, ktorý bol tradičným výrobným sortimentom kunešovských hračkárov až do skončenia 2. svetovej vojny.

Staršie dievky dostávali už niečo na oblečenie alebo niečo vhodné do výbavy a mládenci museli byť spokojní s novou košeľou, nohavicami či jabĺčkom, v ktorom bol schovaný peniaz.

V Kremnici sa už po stáročia dodržuje tradícia, keď na Štedrý večer vždy v noci, pred polnočnou omšou z veže hradného Kostola sv. Kataríny sa hrá na všetky štyri svetové strany pieseň Tichá noc a ďalšie vianočné piesne.

Daniela Bednářová