Žiarčanka Katka (26) o živote v Instanbule: Turci sú milí ľudia, minisukňu ale treba nechať doma, FOTO
Do Instanbulu ju zavialo náhodou, nakoniec tam zostala dva roky a dnes nosí turecké priezvisko. Žiarčanka Katka hovorí o tureckej metropole ako o svojej srdcovke, stovky kilometrov od domova ale okúsila aj situácie, aké by nepriala zažiť nikomu. Čítajte zaujímavý rozhovor.
Katarína (Frická) Açıkgöz vyrástla v Žiari nad Hronom a v súčasnosti žije v Prahe, kam sa presťahovala po dvojročnom pobyte v niekoľkomiliónovom Istanbule. Mestu ležiacemu na dvoch kontinentoch dáva najrôznejšie prívlastky, zdôrazňuje však, že opísať ho niekomu, kto ho nezažil, je len veľmi ťažké. Spomienka na Istanbul je pre Katku vždy silnou emóciou, toho, kto sa tam chystá, však zároveň vystríha. S tamojšími zvykmi sa totiž oplatí zoznámiť skôr, než začnete baliť kufor.
Ty si žila v európskej časti mesta. Zaobíde sa tam človek s angličtinou?
Bývala som v Bakırköy. Ja som nemala problém, pretože hovorím turecky. Ak ale ovládaš iný cudzí jazyk než je turečtina, v Istanbule ti to veľmi nepomôže. Ľudia sú tam dosť nevzdelaní a cudzí jazyk sa učia až na vysokých školách, kde sa dostane možno každý tisíci z nich. Samozrejme, na letisku a miestach, kde je veľká koncentrácia turistov, sa so základmi angličtiny alebo nemčiny dohovoríš.
Instanbulu právom patrí pomenovanie veľkomesto. Podobá sa jeho ruch ruchu európskych metropol?
Tak ako asi v každom veľkomeste, ani tu nechýba stres a zápchy. Turci sú zvyknutí meškať, pretože meškajú všade a všetci. Nikto sa nad tým nepozastavuje, zvlášť v Istanbule, pretože v zápche trčíš s autom hodiny každý deň. Ľudia tam pracujú dlhšie ako u nás a vracajú sa domov až neskoro večer. Avšak pri raňajkách dokážu posedávať aj dve hodiny. Na prvé jedlo dňa si veľmi potrpia. V lete všetci sedia v záhradách a raňajky si vychutnávajú na slnku.
,,Pre mňa osobne je Istanbul srdcovou záležitosťou a myslím si, že každý človek by tam mal aspoň raz za život ísť.“
Obľúbila si si tamojšiu kuchyňu?
Áno, turecké jedlo je naozaj výnimočné. Jeho príprava nie je náročná a je založená hlavne na veľkom množstve čerstvej zeleniny, bulguru, ryže, hovädzieho a jahňacieho mäsa. Typický je pre nich turecký čaj, ktorý pijú počas dňa skoro stále. Pijú ho aj v letnom období, pretože pomáha proti poteniu. Každému, kto miluje silnú kávu, odporúčam piť pravú tureckú alebo arabskú kávu. Myslím, že s našimi sa to nedá porovnať. Turecká káva je dosť silná a je podávaná v menšom množstve, niečo ako piccolo, no trikrát silnejšia. Chce to však dosť praxe, naučiť sa ju správne pripraviť.
V Istanbule si spoznala aj svojho manžela. S akými reakciami sa na Slovensku stretávaš keď povieš, že si vydatá za Turka?
Prvé reakcie sú vždy rôzne. Napríklad moja rodina sa so mnou tešila, ale na druhej strane sa o mňa každý bál, čo je pochopiteľné. Predsalen, je to moslimská krajina.
O Turecku si veľa ľudí z našich končín myslí len to najhoršie a predstavuje si milióny zahalených moslimiek, tyranizujúcich moslimov, chudobu a choroby. Teraz, keď tam už párkrát moja rodina bola a sami si Turecko zamilovali, tie predstavy sa zmenili. Človek to jednoducho musí vidieť a skúsiť na vlastnej koži.
Tvoj manžel je moslim?
Nie. Môj manžel je Turek, ale má rovnaké náboženské vyznanie ako ja.
Kde a ako teda prebiehala svadba?
Svadby sme vlastne mali dve, jednu našu tradičnú, v kostole tu na Slovensku a jednu v Istanbule. Turecká svadba sa koná skoro vždy v nedeľu, trvá 3, maximálne 4 hodiny a celá je väčšinou v luxusnom štýle s ich hudbou a typickým tancom. Každý ženíchovi a neveste prvú hodinu až dve len gratuluje, dáva dary a zvyšok času sa pretancuje. Presne o polnoci svadba končí. Naša nebola výnimkou. Mali sme živú hudbu, kde nám spieval obľúbený spevák môjho manžela, Bedrıi Ayseli.
Napriek tomu, že tvoj manžel je rovnakého vyznania ako ty a žila si v európskej časti mesta, nejaké kultúrne rozdiely si zrejme pocítila…
To áno. Ich kultúra ma strašne dlhú históriu. Napríklad, ešte od čias sultána cítiť vplyv na ich štýle obliekania. Istanbul je dosť moderný, ale to tiež záleží na tom, v ktorej časti mesta. Časti mesta sú rozdelené podľa viery a to je veľmi podstatné. Keďže je to moslimská krajina, je potrebné dodržiavať pravidlá určené ich vierou. Je samozrejmé, že ženy nosiť kraťasy, minisukne a výstrihy nesmú. Niektorí tieto pravidlá nedodržiavajú a takéto správanie veriacich poburuje a uráža. Keď držia pôst (napr. počas bayramu, v lete ramadanu) tak pokým nezapadne slnko, je zakázané na ulici čo i len piť vodu alebo fajčiť, pretože je to považované za hriech. Neveriaci môžu dostať pokutu ak ich polícia prichytí, pretože je to provokácia.
Doplatila si niekedy na neznalosť týchto zvykov?
Ja som si už predtým, než som tam prvýkrát šla, naštudovala ich zvyky a pravidlá, takže osobne sa mi nič nepríjemné nestalo. Ale boli situácie, ktoré som tam prežila a neprijala by som ich naozaj nikomu, ako napríklad zemetrasenie o sile 7,9 Richterovej stupnice alebo výbuch v časti Sultan Ahmet, pri ktorom od ktorého som bola len niekoľko sto metrov.
Foto: súkr. archív K. Açıkgöz
