Zo žiarskeho klziska na hokejové výslnie: Kubo (18) si zahral aj na majstrovstvách sveta, toto je jeho recept na úspech!

Prvý raz stál na korčuliach ako štvorročný, odvtedy má vo všetkom jasno. Len 18-ročný Žiarčan Jakub Meliško dnes svieti na súpiske juniorov HK Chomutov. Ako dieťa vraj chodil aj do tanečnej. Čítajte, čo všetko na seba Kubo prezradil...

Barbara Dallosová
Ilustračný obrázok k článku Zo žiarskeho klziska na hokejové výslnie: Kubo (18) si zahral aj na majstrovstvách sveta, toto je jeho recept na úspech!
Zdroj: Dnes24.sk

Ako si sa dostal k hokeju a od koľkých rokov hrávaš?
Pamätám si, že prvý raz ma zobrali rodičia na verejné korčuľovanie, keď som mal štyri roky. Vtedy sa mi to zapáčilo a začal som hrávať.

Prečo práve hokej? Bolo to rozhodnutie rodičov alebo tvoje?
Moji rodičia mi nikdy neurčovali čo mám robiť. Namiesto toho ma podporovali v tom, čo som robiť chcel. Takže hokej bol moja voľba. A prečo práve hokej? Nikdy som ani nepremýšľal nad niečím iným, proste som mal v hlave len hokej.

Aj rodičia sú športovci?
Bývali. Ocino hrával basketbal a mamina bola volejbalistka, obidvaja boli šikovní.

Skúšal si to niekedy aj s iným športom?
Áno, hrával som tenis, futbal, dokonca som chodil som do tanečnej (smiech). Ale to bol všetko len taký relax popri hokeji.

Aký bol prierez tvojou kariérou od začiatku po súčasnosť?
Začínal som v Žiari a trénoval ma pán tréner Paulík, takže u neho som sa začal učiť základom a získal som presvedčenie, že v tomto chcem pokračovať. Potom som odišiel do HKM Zvolen, kde som hrával do svojich 15 rokov. Následne som zmenil klub a až do teraz som v Chomutove.

To znamená že hrať k českým susedom si odišiel v podstate ešte ako dieťa. Nebolo ťažké zvyknúť si zo dňa na deň na život v samostatnosti a ďaleko od domova?
Zo začiatku áno. Niekedy to bolo náročné a niekedy som sa necítil vo svojej koži ale pomaly som si zvykol a teraz to už je to samozrejmosť. Ja som nikdy nebol taký, že by som bol zavislý na rodičoch. Myslím tým, že som mal vždy takú tendenciu byť samostatný. Takže v tomto som mal celkom výhodu.

Máš nejaký hokejový vzor?
Sú hráči, ktorých práca sa mi páči, ale vzor nemám.

Čo považuješ za svoje najväčšie športové úspechy?
Začal by som majstrovstvami slovenska mladších žiakov, kde sme boli na prvom mieste s tímom HKM Zvolen. Hneď v nasledujúcom sme boli majstri Slovenska v doraste, tiež s HKM Zvolen. Veľmi cenná je teraz posledná medaila a to majstri českej republiky s Chomutovom v extralige juniorov. Za svoj najväčší osobný úspech a osobnú skúsenosť ale považujem to, že som si zahral na majstrovstvách sveta do osemnásť rokov.

Tento rok v Chomutove aj končíš strednú, čo ďalej?
Ako hovoríš, teraz končím a práve preto sa najbližšej dobe hlavne sústredím na maturitu. Takže až potom budem riešiť, čo ďalej. Priznám sa, že teraz momentálne vôbec neviem.

Máš v Chomutove aj nejakú kočku?
Áno mám. Najlepšiu kočku :) Veľmi mi pomáha aj ona aj jej rodičia, za čo som im veľmi vďačný.

Pred tým než si odišiel do zahraničia si býval v neďalekej Lutile, ešte predtým ale priamo v Žiari. Aké máš spomienky na naše mesto?
Áno, ja som vlastne rodák zo Žiaru. Chodil som sem do škôlky vedľa plavárne a kým som neodišiel do Zvolena tak aj do školy. Na jednotku. Bývali sme na Etape takže si pamätám že sme sa chodievali hrávať na basketbalové ihrisko vedľa plavárne. Potom na všelijaké ihriská čo boli na sídliskách ako Mravček a podobne. Aj u starkej na Jiráskovej ulici som sa hrával na dvore… No proste také detské spomienky :)

Ako často sa do našich končín vraciaš a na čo sa sem vždy najviac tešíš?
Ako často sa mi dá. V priemere tak trikrát za rok na pár dní. Teším sa samozrejme najmä na domov a na rodinu. To je vždy návšteva za návštevou keď prídem, aby som nikoho nevynechal.

Aké sú tvoje profesionálne plány na najbližšie roky?
Hlavný cieľ, ktorý chcem dosiahnuť, je živiť sa hokejom. Zarábať niečím čo ma baví by bolo najlepšie a takže o to sa budem snažiť.

Si len chvíľu plnoletý a už robíš to čo chceš a na profi úrovni. Čo je tvojím receptom na úspech?
Receptom je vybrať si to, čo človeka naozaj baví a nevie si predstaviť že by robil niečo iné. Presne tak to ja mám s hokejom. A rovnako dôležitá ako správna voľba je aj podpora rodiny a najbližších.

Takže si nevieš predstaviť nič iné, čo by si mohol robiť, ak nie hrať hokej?
Nechcem robiť nič iné takže sa budem snažiť hrať hokej čo najlepšie a dúfam že sa mi to splní. A keď nie, neviem, možno budem muž v domácnosti (smiech).

Foto: súkromný archív J.Meliška

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame