BANSKÁ BYSTRICA: Zdravotníci zisťujú prítomnosť kovov v krvi detí a žien
Banská Bystrica 19. marca - Vplyvom dlhodobej expozície nízkymi koncentráciami zmesi kovov na zdravie citlivých populačných skupín sa zaoberá projekt PHIME (Public Health inpact of long-term, low level mixed element exposure in susceptible population
Participuje na ňom 37 odborných inštitúcií z 22 krajín Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Zodpovednou riešiteľkou za Slovensko je Kvetoslava Koppová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica, za štatistické analýzy a zhodnotenie výsledkov zodpovedá Františka Hrubá tiež z RÚVZ.
Výsledky sa každoročne vyhodnocujú a predkladajú na schválenie Európskej komisii. Projekt je zameraný na hodnotenie expozície ľudí zo životného prostredia a vplyvu jeho faktorov na zdravie. Slovensko je zapojené v časti projektu, ktorá má za cieľ zmapovať expozíciu detskej populácie a žien ťažkými kovmi.
„V rámci prvej fázy projektu sme urobili biomonitoring detskej populácie z troch oblastí, mestskej – Banská Bystrica, vidieckej – obec Polomka v okrese Brezno a priemyselnej – Krompachy. Dovedna sme vyšetrili 157 detí a zisťovali u nich základné údaje, dôležité pre expozíciu ťažkými kovmi. Išlo napríklad o zamestnanie rodičov, zásobovanie pitnou vodou, blízkosť intenzívnej dopravy v bydlisku, použitie amalgámových výplní na ošetrenie zubov a podobne. Odoberali sme aj vzorky venóznej krvi na vyšetrenie koncentrácií olova, kadmia a ortuti ako biomarkerov expozície. Všetky vzorky zo Slovenska vyšetrovali v laboratóriách Univerzity v Lunde vo Švédsku s cieľom zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť výsledkov medzi krajinami“, priblížila slovenskú časť spolupráce na projekte PHIME Koppová.
V SR nie sú stanovené príslušné referenčné hodnoty pre obsah hodnotených kovov v krvi, rovnako však nie sú stanovené a odporúčané ani v EÚ. Svetová zdravotnícka organizácia, respektíve Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb USA však pre niektoré kovy stanovili takzvané hraničné úrovne.
„U žiadneho z vyšetrených detí sa nezistilo prekračovanie týchto hraničných hodnôt kovov v krvi. Rozdielne hodnoty v obsahoch kovov môžu byť spôsobované rozdielnym príjmom potravy, zanesením prachu a pôdy pri zvyku vkladať veci do úst, spôsobom ošetrenia zubov a podobne. Tieto závislosti sa v súčasnosti podrobne analyzujú,“ dodala k monitoringu detí Koppová.
V druhej fáze projektu sa uskutočnil aj biomonitoring 52 žien vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, ktoré boli do štúdie vyberané náhodným výberom z populácie žien žijúcich v Banskej Bystrici. Okrem údajov dôležitých pre hodnotenie expozície zisťovaných riadenými rozhovormi zúčastneným respondentkám odobrali zdravotníci vzorky venóznej krvi na stanovenie obsahu olova, kadmia a ortuti a v časti 25 vzoriek aj platiny, paládia a ródia. Výsledky vyšetrení však ešte nie sú k dispozícii. Banskobystrický RÚVZ bude v plnení projektu pokračovať a s výsledkami a závermi projektu oboznámi odbornú i laickú verejnosť.
Zdroj: TASR