Biodiverzita je čoraz ohrozenejšia

V predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express) to konštatoval Stuart Butchart zo Svetového strediska pre monitorovanie ochrany prírody pri Programe OSN pre životné prostredie v britskom Cambridgei so 44 vedcami a ochranármi z vlastnej krajiny, Holandska, USA, Kanady, Talianska, zo Švajčiarska, z Austrálie, JAR, Indie a zo Spojených arabských emirátov – sčasti pracovníkmi medzinárodných organizácií.

Zhodnotili doterajšie plnenie Dohovoru o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity, CBD) z roku 2002, ktorý deklaroval vôľu svetového spoločenstva dosiahnuť do roku 2010 výrazné zníženie tempa straty biodiverzity. Túto úlohu, termínovanú rokom 2010, zahrnula OSN medzi Miléniové rozvojové ciele vzhľadom na vplyv, ktorý má strata biodiverzity na blahobyt ľudstva.

V rámci CBD vznikol rámec ukazovateľov, ktorými sa merajú rozsahy straty biodiverzity na úrovni génov, populácií, druhov a ekosystémov. Stuart Butchart s kolegami teraz ako prví súhrnne spracovali údaje viažuce sa k týmto ukazovateľom, aby získali ucelený obraz.

Biodiverzita ďalej klesala počas celých posledných štyroch desaťročí, odkedy sú k dispozícii údaje. Väčšina ukazovateľov má záporné trendy. Úpadok sa týka populácií stavovcov, vtákov špecializovaných na konkrétne biotopy, celosvetovo populácií pobrežných vtákov, rozlohy lesov, rozlohy mangrovov, morských plytčín s chaluhami a stavu koralových útesov.

Ani v jednom z týchto prípadov sa nezaznamenalo výrazné nedávne spomalenie tempa úpadku v súlade s cieľmi deklarovanými CBD: trendy nanajvýš prejavujú výkyvy alebo sú stabilné, zväčša sa však zhoršujú.

Ako kladný sa javí vývoj dvoch ukazovateľov – kvality sladkej vody a integrity potravnej siete v morských ekosystémoch: prvý je stabilný, druhý sa mierne zlepšuje, čo však možno vysvetliť geografickým skreslením zberu údajov respektíve rozšírením rybných lovísk.

Súhrnný trend ukazovateľov je záporný; najnedávnejší zlom vývoja je z roku 2004 a mieril ešte strmšie nadol. Zvýšilo sa celkové riziko vymretia druhov, čo vyjadruje záporný trend indexu chmúrne známeho Červeného zoznamu ohrozených druhov Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (International Union for the Conservation of Nature, IUCN).

Rastie spotreba ekologických „aktív“ Zeme ľuďmi, ukladanie reaktívneho dusíka do pôdy a vody, počet invazívnych druhov v Európe, podiel nadmerne lovených rybích kŕdľov a vplyv klímy na európske vtáčie populácie. Záporný trend sa ani pri týchto ukazovateľoch nikde výrazne nespomalil, nanajvýš kolísal alebo bol stabilný, s možnou výnimkou ukladania dusíka. Aj tu bol najnedávnejší súhrnný zlom vývoja, v roku 2006, záporný.

Pravdepodobne ďalej globálne rastie drobenie biotopov. Stuart Butchart s kolegami uvádza ako príklady jednak Atlantický les lemujúci brazílske pobrežie, kde už 80 percent beztak voči pôvodnej rozlohe silne okliešteného zvyšku tvoria plochy pod 0,5 kilometra štvorcového, jednak veľké svetové rieky, ktoré sú už z 59 percent stredne alebo silne rozdrobené priehradami a vodnými nádržami.

Na druhej strane rastie plocha chránených území, najmä čo sa týka dôležitých vtáčích rezervácií a rezervácií zameraných na absolútne vylúčenie vymierania. Pribúdajú lesy obhospodarované na trvalo udržateľnom základe (certifikačná organizácia Forest Stewardship Council v roku 2007 uznala 1,6 milióna kilometrov štvorcových). Medzinárodné dohody zamerané proti šíreniu invazívnych druhov podpísalo do roku 2008 už 82 percent krajín a 59 percent ich má podľa stavu z roku 2009 príslušné národné legislatívy. Stúpol objem medzinárodnej finančnej pomoci súvisiacej s ochranou biodiverzity. Problémom je, že všetky tieto pozitíva začínajú vykazovať trendy, podľa ktorých sa zlepšovanie spomaľuje.

Priamo vo vzťahu k prospechu, ktorý čerpajú z biodiverzity ľudia, tím konštatoval, že populačné trendy stavovcov využívaných ľuďmi klesli od roku 1970 o 15 percent, pričom stúplo už spomenuté celkové riziko vymretia druhov, ktoré narastá čoraz rýchlejšie. Týka sa to najmä cicavcov, vtákov a obojživelníkov slúžiacich ako zdroje potravy a liečiv – vymretie hrozí možno až 36 percentám. Stúpa aj ohrozenie vtáčích druhov, ktoré sú predmetom medzinárodného predaja chovateľom ako domáce miláčiky.

V súčasnosti je ohrozených 21 percent plemien hospodárskych zvierat. Z aktuálne 6900 živých jazykov sveta už 22 percentami hovorí menej ako 1000 ľudí a hrozí, že do konca 21. storočia zaniknú, čo súvisí aj so zánikom etnických znalostí o biodiverzite. Na ohrozených ekologických oblastiach v odľahlých kútoch Zeme, ich biodiverzite a ekosystémových službách pritom životne závisí vyše 100 miliónov chudobných ľudí.

Napriek nedokonalosti a medzerám v systéme ukazovateľov možno konštatovať, že ciele CBD zadané v roku 2002 sa do roku 2010 globálne takmer určite nepodarilo splniť. Zníženie tempa úpadku sa výraznejšie neprejavilo ani v jednotlivých, ani v súhrnných ukazovateľoch stavu biodiverzity, s možnou výnimkou koralových útesov od polovice 80. rokov minulého storočia. Narastajú všetky ukazovatele tlaku na biodiverzitu zo strany ľudí. Lokálne výnimky, týkajúce sa konkrétnych populácií, druhov či biotopov však naznačujú, že pri politickej vôli a vynaložení potrebných prostriedkov možno stratu biodiverzity zmierniť alebo ju dokonca obrátiť. Ľudské reakcie na stratu biodiverzity síce silnejú, ale čoraz nižším tempom. Celkové snahy o zastavenie straty biodiverzity sú dosiaľ zreteľne neadekvátne. Narastá základný nesúlad: tlaky na biodiverzity sa zvyšujú, reakcie sa spomaľujú.

Stuart Butchart s kolegami na záver konštatujú, že hoci sa podarilo dosiahnuť niekoľko povzbudzujúcich úspechov, úsilie zabrániť strate biodiverzity sa musí značne zvýšiť. Škodlivé politiky treba zrušiť, biodiverzitu plne integrovať do veľkomeradlového plánovania využitia krajiny, v rámci rozhodovania kalkulovať aj s jej ekonomickou hodnotou a dostatočne konkretizovať, financovať a realizovať zásahy zamedzujúce jej strate. Zásadne dôležitý je ucelený globálny systém ukazovateľov biodiverzity a ich monitorovania.

Zdroj: TASR