Monika Földešiová Kultúra

Čo možno (ne)viete o Veľkej noci

Vo štvrtok sa začalo Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Dnes sviatky pokračujú Veľkonočnou nedeľou, ktorá je pre mnohých kresťanov najvýznamnejším dňom roka. Všetky dni majú bohatý liturgický obs

Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním slúžia všetci biskupi diecéz svätú omšu, tzv. Missa chrismatis, počas ktorej posväcujú tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých, pričom olej je znamením sily. Večerná svätá omša v tento deň je tiež známa tým obradom umývania nôh 12 mužom. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.

Z historického hľadiska strávil Ježiš vo štvrtok večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“

Názov „zelený“ pravdepodobne dostal po Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojím zatknutím. Všimnúť ste si mohli aj to, že od štvrtka prestávajú byť katedrálne zvony ako spoluúčasť s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu.

NaVeľký piatok si pripomíname deň utrpenia a ukrižovania Ježiša Krista. Je to deň pôstu a pokánia, kedy sa veriaci postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to jediný deň roka, keď sa neslávi eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a svätého prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba – farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie (časť evanjélií opisujúca poslednú večeru, zatknutie a súdenie Krista, jeho smrť a pohreb, pri katolíckych bohoslužbách sa čítajú alebo spievajú počas veľkonočného týždňa, pozn. red.)

Biela sobota je v kresťanskom kalendáriposledným dňom Veľkého týždňa a prostredný deň veľkonočného trojdnia. Týmto dňom sa končí pôst, svoj názov získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii. V gréckokatolíckej cirkvi sa narozdiel od rímskokatolíckej, kedy sa počas dňa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša, pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia.

Veľkonočná nedeľa alebo Zmŕtvychvstanie pána je snáď najväčšou slávnosťou kresťanského roka, oslavuje sa ním Kristovo vzkriesenie a jeho víťazstvo nad smrťou.

Veľkonočný pondelok je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari. Táto nekresťanská prax bola v priebehu dejín v rôznych kultúrach teologizovaná a zaradená do kresťanského rámca, pôvodne je však sviatkom židovským – Pesach. Keď Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte, prvorodeného izraelitov sa nedotkol, pretože mali veraje dverí potreté krvou baránka. Ježiš Kristus je tým baránkom, ktorého krv spôsobí, že každý, kto v Neho uverí bude ušetrený a bude žiť.

Pôvod názvu je podľa jednej z verzií ten, že keď kresťania pospolu oslavovali Kristovo zmŕtvychvstanie, židia sa ich bičmi a vodou snažili odohnať. Druhá verzia sa zasa prikláňa k pohanským zvykom prevzatých od starých slovanov, ktoré súvisia s koncom zimy a nástupom jari.

Zdroj: Webnoviny, Wikipedia, Nitra24

Tento článok nie je možné komentovať.

Rýchle správy

Najčítanejšie