D. Kardossová – Križková, významná kremnická folkloristka
Z kremnickej rodiny Pavla Križku pochádza jeho dcéra Drahotína Kardossová, významná slovenská folkloristka a etnografka. Za svoje názory bola väznená, zbierala slovenské príslovia a porekadlá, vydala aj vzorkovníky ľudových výšiviek. Krstným otcom j
Zaujímavé boli jej vzdelávacie začiatky, základnú školu absolvovala nemecky, strednú maďarsky, slovensky a rusky ju učil otec.
Svojho manžela nasledovala do Dolného Kubína, no tu sa jej rodina stretla s takou silnou maďarizáciou / v roku 1914 bola za svoje politické názory uväznená/, že sa museli odsťahovať do Kroměříža, kde sa ich domácnosť stala útočiskom pre mnohé slovenské rodiny, vlastne tu vytvorili akýsi „slovenský konzulát“. Na druhej strane pobytom v Dolnom Kubíne sa dostali do styku s rodinou P.O. Hviezdoslava a tak sa ** P. O. Hviezdoslav spolu s manželkou stali krstnými rodičmi jednému z ich synov**.
Veľmi cenná bola jej etnografická zberateľská činnosť, vďaka jej práce sa zachoval celý rad prejavov ľudovej tvorivosti našich ľudí. Napríklad priamo na popud Andreja Kmeťa zozbierala vzory ľudových výšiviek, propagovala ich a pokúšala sa ich aj predávať /navrhovala založiť priemyselno-kupecký spolok na výrobu výšiviek a čipiek/, nakoniec z týchto vzoriek vydala už v roku 1926 prvý „Vzorník krížikového vyšívania v Honte…“, nasledovali ďalšie vzorkovníky až postupne zmapovala vyšívanie a vôbec slovenské kroje. Iste medzi najzaujímavejšie publikácie patrí „Slovenské ľudové vzory zo štyroch krajov Slovenska“ /1929/. Známa je jej práca „Z čias utrpenia“, ktorá vyšla v Banskej Bystrici v roku 1926. Bola iniciátorkou v určitom čase veľmi populárnych vyšívaných národných košiel, sama ich údajne vyšila až 2000. Pamätám si, že v mojich detských rokoch nebolo sviatku, aby som nemal oblečenú „slovenskú košeľu“.
Z jej etnografickej činnosti bola určite zaujímavá aj činnosť zbierania prísloví, porekadiel, ale aj povier, nakoniec 300 prísloví a porekadiel poskytla známemu vydavateľovi týchto ľudových pokladov A. P. Zátureckému. Popri tomto „zbere“ sa venovala zbieraniu scenárov detských hier a najrôznejších predmetov, ktoré sa na Slovensku pri bežnom živote používali, všetky nakoniec skončili v múzeách na Slovensku a v Čechách / prejavila sa jej náväznosť na spomínaný Kroměříž/.
Už vydávanie „Vzorkovníkov…“ ju viedlo k publicistickej činnosti a začala publikovať cestopisné črty, memoárové a národopisné práce v najrôznejších časopisoch napríklad v Slovenských pohľadoch, Národ. Novinách a podobne.
Je až neskutočné sledovať, koľko činností za svoj život stihla popri výchove svojich piatich detí realizovať.
Richard Kafka
