Barbara Dallosová Rôzne

Dve tváre Žiarčanky Dominiky (32): Cez deň vedkyňa v bielom plášti, večer muzikantský živel

Keď bola malá, chcela byť astronómkou. Už ako 27-ročná mala Dominika Fričová tri doktoráty, v súčasnosti pracuje v Ústave molekulárnej genetiky v Prahe. Hudba je jej vášňou, živiť by sa ňou však rozhodne nechcela. Čítajte viac.

Ilustračný obrázok k článku Dve tváre Žiarčanky Dominiky (32): Cez deň vedkyňa v bielom plášti, večer muzikantský živel
Zdroj: Dnes24.sk

Ty si rodáčka zo Žiaru?
Nepovažujem sa za rodáčku zo Žiaru, ale za čistokrvnú Žiarčanku. Aj trvalé bydlisko mám stále tu. V tomto meste som našla základy toho, čím som. Chodila som tu na základnú školu aj na gymnázium, čo bolo v tom čase prakticky to isté miesto. Vysokú školu, resp. vysoké školy a doktorandské štúdium som absolvovala v Bratislave. Nasledovalo niekoľko post-doktorandských zahraničných pobytov v Kodani, v Mníchove a momentálne pôsobím v Prahe. Žiar pre mňa aj tak ostáva jediným ozajstným domov.

Momentálne pôsobíš na Akademii věd České republiky, v čom spočíva tvoja práca?
Pracujem na Ústave molekulárnej genetiky v Laboratóriu transgénnych modelov ochorení. Znie to až odstrašujúco zložito, ale podstata je pomerne jednoduchá. Vytvárame myšky, ktoré kopírujú ochorenia u ľudí. Takéto myšky nám umožňujú odhaliť podstatu genetických porúch ako aj možnosti ich liečby.

Vždy si chcela pracovať v oblasti vedy?
Keď som bola malá, chcela som byť astronómkou. Fascinovalo ma nepoznané. A to mi ostalo doteraz. Prihlášky som si podala na lekársku a prírodovedeckú fakultu. Na medicínu ma vtedy neprijali a tak som začala študovať chémiu. Napriek tomu ma medicína stále vnútorne pokúšala. V treťom ročníku na prírodovedeckej som začala súbežne študovať Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V oboch odboroch som si pripadala ako Sherlock Holmes. Nájsť správnu diagnózu alebo funkciu génu je proces plný pátrania a logických dedukcií. Znie to skoro ako vtip, ale celé moje štúdium som nakoniec ukončila s tromi doktorátmi- MUDr. RNDr. a PhD. a to som mala 27 rokov (smiech). Momentálne sa venujem vede, ale nevylučujem, že sa niekedy nevrátim k reálnym pacientom a k medicíne.

Takže veda šla s tebou od malička. A odkedy spievaš?
Na verejnosti od ukončenia prvej výšky. To som mala 23 a povedala som si, že už som dosť stará na to, aby som sa za seba nehanbila (úsmev).

Kde je možné ťa vidieť vystupovať?
Všelikde. Som pesničkárka, hrám sama s gitarou a svoje pesničky. Škatuľkovať sa to dá ako folk. Hrám to, čo vidím a to, čo cítim. Vystupujem ako na Slovensku, tak aj v Čechách, ale hlavne pre ľudí, ktorí sú ochotní počúvať.

Si aj odchovankyňou našej ZUŠky?
Áno. Moja mamina mala kalokagatický prístup k výchove a zapísala ma na všetky možné krúžky. Podporila vo mne všestrannosť, za čo jej veľmi ďakujem. Okrem baletu a chvíľu aj spevu, bola pre mňa hlavná gitara. Na starosti ma mal pán učiteľ Nárožný, ktorého si nesmierne vážim. Položil vo mne veľmi pevné základy citu pre hudbu a keďže sme na hodine veľakrát spolu lúštili krížovky, tak aj citu pre slovo.

Veda a umenie je dosť kontrastná kombinácia. Všeobecné presvedčenie je, že ,,vedátori“ sú siví a nudní ľudia. Si dôkazom, že nie sú. Ako to sama vnímaš?
Podľa mňa to nie je vôbec kontrast, práve naopak, nutnosť. Vedecká práca vedie veľmi ľahko k frustrácii, pretože každý deň je plný očakávaní výsledkov. Ale nič nie je také priamočiare ako sa na prvý pohľad zdá a výsledky častokrát neprichádzajú tak jednoducho. A nemyslím si, že sme nudní, práve naopak, sme veľmi vtipní, len nás treba vytrhnúť z labáku a zobrať von! :) Myslím si, že každý vedec, ktorý chce ostať „normálny“, si musí nájsť mimovednú záľubu ako filter. Pre mňa je to hudba.

Mala si niekedy predstavu, že sa budeš živiť iba hudbou?
Vôbec nie. Hudba je moja láska a robiť ju vyslovene pre peniaze, to sa mi nespája s úprimnosťou, na ktorej, podľa mňa, moje pesničky stoja.

Vieš si predstaviť, že by si sa medzi svojím zamestnaním a koníčkom musela rozhodnúť?
To je jednoduché. Nie.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Ráno prídem do práce, dám si chlebík z bufetu a kávu a potom sa pustím sa do toho, čo som si naplánovala. Problém vedeckej práce je, že nech si ju naplánujete akokoľvek precízne, vždy to trvá dlhšie. A zrazu je tma. Snažím sa strážiť si čas, práve preto, aby som stíhala aj iné veci. Hlavne beh a hudbu. Čo sa týka pódií, radšej hrám menej, ale o to s väčšou radosťou a pre ľudí, ktorých moja hudba baví.

Najnovšie sa tvoja pesnička dostala do Demovnice Rádia FM. Ktorá?
Ja som sa rozhodla poslať do súťaže pesničku s názvom „Rôzne druhy ľudí“, s ktorou mi pomohli Ozo Guttler (Korben Dallas) za bicími a Erik Horák (Zlokot) s basou. Do súťaže som sa prihlásila hlavne preto,že by som svoju hudbu rada posunula ďalej a prípadne konečne nahrala aj CD. Budem nesmierne vďačná za každý hlas.

Ako ťa ním môžeme podporiť?
Relácia beží v rádiu vždy v nedeľu podvečer a za súťažiacich interpretov sa dá hlasovať každý týždeň od pondelka do nedele na www.demovnica.sk. Z 10 pesnišiek vždy vypadnú 3, ktoré majú najmenej hlasov a namiesto nich sú nasadené 3 novinky. A ako to už býva, čím dlhšie vydržíte, tým lepšie :)

Foto: súkromný archív D.Fričovej

Dominika tvrdí, že aby sa vedci nezbláznili, musia mať aj nejakú záľubu
7
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Zdroj: Dnes24.sk

Najčítanejšie