Martin Károly Od Vás

Gergelyho tunel – tip na jednodňový výlet plný historických udalostí

Aj v tomto tipe na jednodňový výlet zostaneme ešte v Kremnických vrchoch, nebude to výlet s veľkými prírodnými alebo architektonickými zaujímavosťami, ale to bude výlet plný historických udalostí, ktoré sa v súvislosti s týmto tunelom odohrali.

Tunel sa nachádza prakticky na hrebeni Kremnických vrchov a prístup k nemu je zo známeho turistického centra Skalka veľmi jednoduchý a fyzicky nenáročný. Naozaj pre všetky vekové kategórie. Priamo z turistického centra smerom k vysielaču vedie turistická cesta s odbočkou do ľava, ktorou sa nedá zablúdiť a privedie nás priamo k tunelu. Je to príjemná cesta po vrstevnici, cestou sa dostaneme ku krížu z roku 1934 a od neho je odbočka doprava a už máme na dohľad Gergelyho tunel. Nachádza sa v nadmorskej výške 1150 metrov, má dĺžku okolo 30 metrov, vysoký a široký je okolo dvoch metrov. V rokoch 1955–1997 bol zasypaný, teraz sa ním dá prejsť na bystrickú stranu. Pravdu povediac nemám rád názov Gergelyho hoci pomenovanie má historický dôvod, ale mohol by mať aj päť vhodnejších pomenovaní, ale ľudia si zvykli.

Poďme však k spomínanej histórii. Jeho vybudovaním v 14. storočí vznikla najkratšia cesta medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Predpokladá sa, že bol vybudovaný Thurzovsko-Fugerovskou spoločnosťou a cesta slúžila na prepravu medi a striebra z hút v B. Bystrici a Tajove do kremnickej mincovne. Tomuto cieľu slúžil celé storočia, ale boli obdobia, keď poslúžil aj pri rôznych mierových a vojnových udalostiach. Veľmi často ho využívali pútnici pri náboženských oslavách, teda na púte na Staré Hory, od Kremnice to mali skratkou. Tunel využil aj rakúsky cisársky generál Schlick, keď unikal pred Kurucmi v roku 1703. Tunel mu pravdepodobne zachránil život, neskôr ním prechádzali aj budúci rakúsko-uhorskí cisári Jozef II. s bratom Leopoldom pri ich návšteve v roku 1764.

Najdramatickejšie bol tunel využitý počas bojov v revolúcii 1848–1849, keď sa maďarská armáda dostala do obkľúčenia cisárskymi vojskami v Kremnici a generál Artur Gergely, ktorý ju viedol sa rozhodol pre jedine možný únik cez Skalku, bolo to v zime za veľmi ťažkých poveternostných podmienok /zima, sneh, fujavica /, musel najskôr spriechodniť tunel a tak sa dostať na bystrickú stranu. Zbrane najmä kanóny ťahali ľudia, niektoré vozy aj s koňmi sa ocitli na dne priepasti. Údajne zachraňoval uhorský národný poklad, isto však mal aj zlato a striebro z kremnickej mincovne. Podľa týchto udalostí má aj meno. V minulosti tu bola osadená aj pamätná tabuľa pripomínajúca tento prechod a keďže bola v maďarskom jazyku našich čias sa nedožila. Doporučujem výletníkom aby cestou zo Skalky hľadali kameň na ktorom bola nainštalovaná.

Tunel bol využitý aj v druhej svetovej vojne, keď v októbri 1944 cez tunel zachránili kremnickí minciari zlatý poklad. Previezli ho do B. Bystrice a odtiaľ bol letecky dopravený do Moskvy, po vojne sa stal základom zlatého pokladu Československa. Poklad obsahoval 183 kilogramov zlata, 4534 kilogramov striebra a ďalšie drahé kovy.

Richard Kafka

gergeiho tunel
2
Galéria

Tento článok nie je možné komentovať.

Rýchle správy

Najčítanejšie