Hudbu považuje za druh duševnej terapie

„Pseudonym Manašovský som si vzal z rodnej hrudy,“ začína objasňovať pôvod umeleckého priezviska rodák z Radošoviec z okresu Skalica. Je pritom najmladším zo šiestich bratov a už od detstva inklinoval k hudbe: „Rodičia boli hudobne nadaní, ale dychovkou a folklórom žil v podstate celý región, odkiaľ pochádzam,“ vysvetľuje Flajžík, kde získal hudobné vlohy. Už ako žiak siedmej triedy na základnej škole začal hrať na organe v miestnom kostole a viedol tamojší spevokol. „Ovládam hru na klavíri, harmonike, gitare, bubne a flaute,“ vyratúva farár. Práve flauta mohla ovplyvniť jeho ďalšie životné smerovanie: „Vyzeralo to tak, že pôjdem na konzervatórium, kde bol aj môj brat. Potom som však začal uvažovať nad kňazstvom,“ prezrádza Flajžík. Takýmito závažnými rozhodnutiami sa zaoberal v pomerne mladom veku, už počas posledných rokov na základnej škole. „Musel som v tom mať jasno, pretože vtedy bola podmienkou štúdia na teologickej fakulte maturita z gymnázia.“

Na roky dospievania v Radošovciach neuveriteľne rád spomína. V tomto období aktívne trávil takmer všetok voľný čas v miestnom spevokole. S ním absolvoval i rôzne vystúpenia a výlety po okolí. Vytriezvenie z bezstarostných radovánok prišlo až v kňazom seminári v Bratislave: „Som sangvinicko-melancholická povaha, čiže viem byť empatický a zabávať ľudí, ale takisto mávam chvíľky, kedy som zakríknutý a nerozhodný,“ opisuje stav svojej duše Fajžík. Práve počas vysokoškolského štúdia na neho viac padali chvíľky melanchólie, ktoré sa spájali so smútkom za rodným krajom a kamarátmi zo spevokolu. „V jednej posluchárni bol klavír a ja som na ňom začal intuitívne hrať. Vtedy som zo seba dostal všetky moje pocity a nálady.“

Hudba sa pre nastávajúceho kňaza stala určitou formou duševnej terapie. Postupne začal Fajžík tvoriť k hre na klavír aj vlastné texty, z čoho vznikol jeho prvý album s názvom Dar kňazstva. „Bolo to aj o tom, či som určený vykonávať toto povolanie, či dokážem žiť ďaleko od rodiny a priateľov, ale aj či zvládnem skúšku celibátu,“ hovorí otvorene. V hudbe spolu s Božou pomocou hľadal riešenie svojich vnútorných otázok. Netrvalo dlho a svetlo sveta uzrel aj druhý Flajžíkov album, ktorý vydal ešte pred ukončením štúdia. „Na škole som spoznal Juraja Drobného, ktorý ma zoznámil s vtedajšou vychádzajúcou hviezdičkou Jankou Daňovou. S ňou som nahral projekt Duet pre teba.“

Kňazské povolanie začal vykonávať na konci 80.rokov v Martine, Hriňovej a napokon sa na štyri roky usídlil v Žarnovici, kde sa začala jeho ďalšia hudobná kapitola. „Spoznal som tu ľudí, ktorí mi pomohli nahrať album v štúdiu Relax u Vaša Patejdla,“ rozpráva kňaz. Spomínaný album vyšiel v roku 1993 pod názvom Do tvojich dlaní. Rok vzniku Slovenskej republiky bol však pre neho mimoriadne plodný, pretože vydal aj projekt Anjelik bez krídel. Distribúcia albumov sa len málokedy riešila prostredníctvom predajní: „V Žarnovici som začal naživo hrávať s kapelou. Na vystúpeniach som spieval veci z mojich albumov. No a následne sme ich tam aj predávali,“ prezrádza Flajžík.

Ako to už býva, nič nejde bez peňazí. Financie na hudbu získava kňaz šetrením z vlastného platu, výnosmi z predaja albumov a určité peňažné čiastky občas dostane aj od príležitostných sponzorov. „Sponzori sú výnimoční, ale predsa sú, za čo im patrí vďaka,“ hovorí s vážnosťou v hlase farár z Ladomerskej Viesky. Najnovší album K tebe Bože volám vydal len v apríli tohto roka a už pripravuje nový projekt. „V januári budúceho roka budú mať moji rodičia šesťdesiat šieste výročie sobáša. Napísal som im pri tej príležitosti pieseň a nechcem čakať ďalšie tri roky, kým dám dohromady dostatok piesní na ďalší album,“ opisuje súčasnú situáciu Flajžík. Preto sa spolu so známymi z Banskej Bystrice chystá vydať len jednu veľkú skladbu venovanú rodičom.

Jána Flajžíka Manašovského môžete vidieť koncertovať v kostoloch po celom regióne. Hudobné vystúpenia strieda s evanjelizačným slovom. V Ladomerskej Vieske pôsobí už takmer päť rokov, predtým strávil desať rokov na fare v Jastrabej.

Autor: Katarína Pružinová