Ľ. L. Križková, slovenská hudobná priekopníčka
Ľudmila Lehotská-Križková /1863-1946/ je ďalšou členkou kremnickej rodiny Križkovcov. Bola vlastne staršou sestrou Drahotíny, o ktorej sme sa už ako o etnografke zmienili. Ľudmila jej sestra sa rozhodla rozvinúť svoj talent v rodnej Kremnici.
Študovala na vyššom dievčenskom ústave v Lučenci, hudobne sa vzdelávala u kremnického organistu F. Janečka. Sama sa počas I. svetovej vojny v rokoch 1915–1918 stala organistkou evanjelického chrámu v Kremnici. Venovala sa kompozičnej práci a zharmonizovala okolo 200 náboženských piesní. Komponovala aj drobné klavírne skladby, ako valčíky, mazúrky a zborové piesne s klavírnym sprievodom. Niektoré boli uvedené koncertne v Bratislave.
Nesporne pozitívne treba hodnotiť, že časť jej diela vyšla aj tlačou, tak v roku 1935 jej v Matici slovenskej vyšlo „Pätnásť piesní v slohu ľudovom pre spev a klavír“, toto vydanie bolo doporučené Eugenom Suchoňom. Ďalej to bola „Sonáta F dur pre klavír“ a „Slovenský tanec klavír“. Pri rôznych hodnoteniach je Ľudmila Lehotská – Križková považovaná jednu z prvých hudobných skladateliek na Slovensku. Ľudmila Lehotská vychovala päť detí, jej syn Aurel sa stal významným baníckym odborníkom, ktorý významne povzniesol bane v B. Štiavnici a Kremnici po rozpade Uhorska a v medzivojnovom období.
Richard Kafka