Legendárne manažérky: tragický osud Ernestíny Ungárovej
Približne od roku 1930 do roku 1938 viedla kúpele vo Vyhniach Ernestína Ungárová. Po vypuknutí vojny boli kúpele vo Vyhniach zmenené na pracovný tábor. Táto história je priamym odrazom doby, v ktorej sa odohral. Námet na tento tragický príbeh mi posk
Známa Hellovská rodina z Banskej Štiavnice vlastnila vo Vyhniach kúpeľný hotel Hell-ház /Hellov dom/, ktorý si tu postavila okolo roku 1880. Jedna z členiek tejto rodiny Ernestína Hellová /1885/ sa vydala za Kalmána Ungára /1876/, ktorý bol židovského náboženstva.
Podnikaví manželia Ungárovci v roku 1918 odkúpili od žarnovických občanov Žilinčana a Barančoka celé kúpele vo Vyhniach aj s prameňmi a ostatným príslušenstvom. Tieto kúpele boli predtým viac storočí majetkom mesta Banská Štiavnica, ktoré ich prenajímalo. Hospodárska situácia v tom čase nebola priaznivá a kúpeľom sa nedarilo. Návštevníkov kúpeľov bolo málo. Majitelia sa orientovali najmä na židovských klientov a v dvadsiatych rokoch pristavili k Turiszta-házu /Turistický dom/ kóšer jedálenský pavilón, populárne nazývaný „Sekt pavilón“. Výnosy z kúpeľov však boli malé, stačili len na menšie opravy a údržbu a tak kúpeľné objekty postupne chátrali. Kálman Ungár v tridsiatych rokoch zomrel a vedenie kúpeľov prevzala jeho manželka, spomínaná Ernestína , ktorú familiárne volali Erna.
Nevie sa či z obavy pred exekúciou, alebo vyvlastnením židovského majetku, boli začiatkom II. svetovej vojny celé kúpele prepísané na ich dcéru. Ungárovci mali v tom čase trvalé bydlisko v Bratislave, trávili tu čas mimo sezóny.
Kúpeľná činnosť sa sezónou 1938 skončila a v roku 1939 sa stali kúpele útočiskom presídlencov zo zabratých južných území Slovenska. Začiatkom februára 1940 však prišlo do Vyhieň prvých 150 členov Židovskej vysťahovaleckej skupiny z poľského Sosnovca. Štatút tejto vysťahovaleckej skupiny sa neskôr v roku 1942 zmenil na** Pracovný tábor Židov. Iróniou osudu bolo, že **v Pracovnom tábore Židov, ktorý bol zriadený v ungárovských kúpeľoch, boli internovaní aj rodinní príslušníci bývalých majiteľov.
Ani s bývalými majiteľmi Ungárovcami sa nezabudli úrady vysporiadať. V roku 1941 bol za dočasného správcu bol ustanovený bývalý notársky tajomník vo Vyhniach. V tom istom roku Župný úrad Banská Bystrica vyvlastnil majetok Ungárovcov a Hellovcov a okamžite museli opustiť Vyhne. Spolu so synom v lehote 3 dní opustili obec Vyhne a odobrali sa do svojej domovskej obce Solivar pri Prešove. Dôvody, ktoré sa v rozhodnutí uvádzajú spočívali v tom, že sa ohľadom, že sa stali nemajetní mohli by byť obci na ťarchu. Z Vyhní ich vysťahovala dvojčlenná hliadka, ktorú im „poskytla“ pri vyprázdňovaní bytu miestna žandárska stanica.
Erna Ungárová rodená Hellová sa už nikdy do Vyhní nevrátila a nič sa nevie ani o jej ďalšom osude.
Je to príbeh pre Hollywood, ako ilustráciu som použil pohľadnice z knihy spomínaného** M. Pavúka** „Stratené kúpele Vyhne"
Richard Kafka
