Mamička zo Slaskej s ráznym posolstvom: Neodkladajte kvôli materskej svoje sny

Matka troch detí zo Slaskej trávi veľa času vo svojej dielni. Práve jej prvá dcérka bola inšpiráciou pre výrobu prvého nosiča. Bronislava Froncová hovorí, že plniť si sny sa dá aj pri malých deťoch. Prinášame vám jej príbeh.

Máš 27 a už tri detičky. To dnes už nie je také obvyklé…

Možno nie. Prvé dieťa, Mia, sa mi narodilo počas môjho 3. ročníka na VŠ. Pamätám si, že bakalárku som písala počas toho, ako Mia spala vedľa mňa v postieľke.

Myšlienka vyrábať nosiče prišla teda pri prvom dieťatku?

Áno, ale až po čase. Mia bola dieťa, o ktorom sme sotva vedeli. Zlom však nastal, keď mala niečo viac než pol roka. Začala odmietať kočík, mala problémy s bruškom a z pokojného spiaceho bábätka sa stala kôpka nespokojnosti, neustále si vyžadujúca moju prítomnosť. Vtedy som začala pátrať, čo by nám mohlo pomôcť. O nosení som vedela, mala som dokonca aj elastickú šatku. Tá mi však pri hmotnosti 8-mesačného bábätka už nevyhovovala. Zaujali ma ergonomické nosiče, ale vtedy som na trhu nenašla to, čo som potrebovala. Buď bol nosič dizajnovo pekný, ale nemal všetko čo by som od nosiča za tú cenu očakávala, alebo bol funkčný, ale zaostával dizajnom. Tak som oprášila svoj šijací stroj. Do roka som vyhrala celoslovenskú súťaž a to už len potvrdilo moje smerovanie.

Odvtedy má Mia dvoch súrodencov…

Áno, a ja mám novú dielňu a venujem sa šitiu naplno.

S akými materiálmi pracuješ?

Aby bola látka naozaj kvalitná, zachovala si svoje vlastnosti po dlhú dobu, rozhodla som sa výlučne pre tzv. šatkovinu. Ide o jedinečný materiál, ktorému časté používanie neuškodí, práve naopak – stane ešte príjemnejším a mäkším. Cesta ku kvalitnej šatkovine vôbec nebola ľahká. Skúšala som rôznych dodávateľov aj z ďalekého zahraničia, no nebolo to ono. Šatkovina si vyžaduje špeciálne priadze, spoľahlivú tkáčsku dielňu, a tých je dnes menej ako šafránu. Trpezlivosť a vytrvalosť v mojich nárokoch sa nakoniec oplatila. Dnes je naša látka tkaná v českej tkáčskej dielni presne podľa zadaných požiadaviek, zo 100% BIO bavlny, je farbená prostriedkami, ktoré spĺňajú tie najprísnejšie kritériá.

Včielky či listy nie sú na nosičoch náhodou. Vysvetli tú symboliku.

Názvy a vzory vychádzajú z našich ľudových tradícií. Málokto vie, že mamy vkladali svojim deťom do kolísok či pod vankúš listy, ktoré uzdravovali, prinášali sladký spánok či uľavovali od bolestí bruška. Tiež sa tradovalo, že ak dieťaťu sadne na pery včela, kým je ešte v kolíske, vyrastie z neho úspešný človek – obratný i silný zároveň. Motívy lesa sú spojené so šumom, ktorý napĺňa ľudské srdce rovnako ako melodický dych dieťatka.

Podporuje ťa v tejto činnosti aj manžel? Prípadne – prikladá aj ruku k dielu?

Áno, a úplne super je, keď nosič prevezme manžel. Na to je tiež nosič dokonale prispôsobený, aby sadol aj na zdatné „stavané“ telo (úsmev). Predsa, dieťatko niečo váži a pri dlhších prechádzkach to veľmi oceňujem. Ale vidím, že čím ďalej, tým viac mužov si užíva takúto blízkosť dieťaťa, čo je veľmi dobre.

Čomu sa venuješ, keď práve nepracuješ v dielni?

Popri troch deťoch a práci naozaj nemám žiaden voľný čas (smiech). Každú voľnú chvíľu sa snažím vypĺňať nejakou činnosťou, ktorá súvisí s mojou prácou. Najstaršia dcéra má 4, takže s ňou som sa dostala už aj na lyže. Teraz sme deti dali na hokej, takže veľa času trávime na ľade, kam sa dostanem aj ja, takže pomaly sa vraciam späť k športu. Kedysi som sa aktívne venovala športovej streľbe a dosť mi to chýba, ale verím, že aj k tomu sa jedného dňa vrátim, aspoň rekreačne.

Zdá sa, že máš toho dosť. Čo by si odkázala mamičkám na materskej, ktoré si myslia, že sa to nedá skĺbiť?

Na povzbudenie mamičiek na materských dovolenkách by som chcela povedať len toľko, že ak máte nejaký nápad, nečakajte, kým vám dieťa vyrastie. Veľa vecí sa dá realizovať popri dieťati. Ak to naozaj chcete robiť poriade a čestne, makáte na sebe, tak verím, že sa celý vesmír spojí a bude sa vám v tom dariť.

Je škoda, ak ženy pri malých deťoch odkladajú na bok svoje sny a plány. Lebo keď sa pozriete spätne a predstavíte si, čo ste mohli mať, ak by ste boli vtedy začali… tak nečakajte, lebo zajtra môže prísť niekto iný, odhodlanejší a vyfúkne vám to.

Ja si tiež pamätám, že začiatky boli ťažké. S dieťaťom som bola doma sama, takže mi nemal veľmi kto pomôcť, ale zaťala som sa a povedala som si, že úspech nepríde sám. Tak som chodila spávať hodinu pred úsvitom, aby som mala čas na prácu a cez deň nezanedbávala výchovu a starostlivosť o dieťa. Takto som fungovala dlhý čas. Tak držím palce všetkým mamám!