Mlyn pri biskupskom kaštieli
Mlyny sa na území Slovenska, teda v Uhorsku, sa začali stavať v 11. storočí, najmä na dolných tokoch riek Hrona, Nitry, Žitavy, Váhu, Ipľa, Malého a Veľkého Dunaja. Jedným z nich bol aj koncom 18. storočia /1777/ vybudovaný mlyn pri biskupskom kašt
Po celé storočia mlyny boli poháňané výlučne vodou pomocou vodného kolesa, na ktoré prúdil tok vody zo spodku alebo zvrchu.
Vrchný pohon mali mlyny na horných tokoch riek a spodný na dolných tokoch riek. Zaujímavosťou mlyna vo Sv. Kríži bola skutočnosť, že nebol vybudovaný ani na jednej zo spomínaných riek, ale na odrazenom Lutilskom potoku. Mlynársku usadlosť obyčajne tvorila technická časť mlynu a byt mlynára. V súpise majetku Svätokrížskeho panstva z roku 1807 sa hovorí, že mlyn na potoku Lutila melie na šiestich kameňoch. Je postavený z tvrdého materiálu a má štyri izby, kuchyňu, komoru, dreváreň, šopu, dve stajne, z toho jednu pre 10 kusov rožného statku a druhú pre 40 kusov oviec. K mlynu patrila aj rozsiahla záhrada.
Majetok biskupstva bol pravidelne prenajímaný a tak nás môže zaujať zmluva z roku 1839 , ktorú uzatvorilo Panstvo s istým Františkom Santorisom /mlynárskym majstrom a jeho manželkou/ a teda môžem povedať, že to bola excelentná zmluva. Mlyn mal prenajatý na 6 rokov /1840–1846/ a mlynár musel odovzdávať Panstvu určité množstvo múky, vykŕmiť troch chudých bravov /ak by Panstvo nechcelo bravy musí zaplatiť 147 zlatých a dodať 147 vajec pre biskupskú kuchyňu, je povinný robiť pre Panstvo tesárske práce a veľmi dôležité bolo, že bolo zmluvne podložené, že tretinu z ročnej árendy dá na nové kamene pričom sa musí vzorne starať o údržbu mlyna, samozrejme na vlastné náklady, vzniknuté škody sám nahradiť a ak by kráľ zvýšil dane tak isto ich bude sám a z vlastného platiť. Zmluva má ešte niekoľko výhod pre Svätokrížske Panstvo, ale veľmi podstatná je podmienka , že po uplynutí nájomnej zmluvy odovzdá mlynár mlyn vybielený /teda vymaľovaný/ a zariadenie musí byť v bezchybnom stave. No a záver je, že mlynár musel zložiť kauciu 50 zlatých a za plnenie zmluvy ručí celým svojim majetkom.
Škoda, že Slovensko pred pár rokmi neuzatvorili podobné zmluvy pred pár rokmi napríklad s Telecomom, Slov. plynárenským priemyslom, Slovenskými elektrárňami …/Pozn. autora/
Na prelome 19. a 20. storočia bolo v mlyne namontované dynamo, ktoré vyrábalo elektrickú energiu pre biskupský kaštieľ a okolité správne budovy. Žiaľ nie je známe, v ktorom čase tu boli spomínané technické zariadenia demontované.
V roku 1950 prešiel kaštieľ aj s mlynom do rúk štátu, celkom konkrétne plány s jeho využitím mali vtedajšie Reštaurácie a jedálne, až prišiel osudný 21. máj 1990 a mlyn podpálil občan zo Žiaru nad Hronom 19 ročný Pavel H. Mlyn bol po veľkom a devastujúcom požiari natoľko zničený, že zostali z neho len trčiace múry s narušenou statikou.
Skončila sa 223 ročná história pre naše mesto Žiar nad Hronom zaujímavej priemyselnej pamiatky.
Richard Kafka
