Na objekte mincovne odhalili pamätnú tabuľu Jánovi Horákovi
Kremnica 18. novembra - V Kremnici dnes odhalili pamätnú tabuľu bývalému riaditeľovi kremnickej mincovne Jánovi Horákovi, ktorý dvakrát úplne obnovil zničenú mincovňu, čím ostala svetovým unikátom, najdlhšie nepretržite pracujúcou mincovňou na svete
„Horák mal veľké zásluhy na rozvoji mincovne, ale ocenenia sa nedočkal,“ uviedol pre TASR Milan Rybársky, predseda miestneho odboru (MO) Matice slovenskej v Kremnici a zároveň iniciátor vyhotovenia tabule. Rybársky osobne Horáka poznal, keď už bol na penzii. „S každým sa rád porozprával či už o minciarskej tematike a histórii, či histórii mesta,“ zaspomínal si. Horák bol tiež aktívnym členom MO MS, má veľký podiel na vybudovaní pamätníka Jurajovi Langsfeldovi. Vždy bol podľa jeho slov ochotný každému poradiť a pomôcť pri matičnej činnosti i v osobnom živote, či zamestnancom mincovne.
Horák sa narodil v Čechách, v Kremnici pôsobil od roku 1919. „Do povedomia sa dostal aj tým, že keď v roku 1918 Maďari odviezli z mincovne všetko výrobné zariadenie, minister dr. Vavro Šrobár ho poveril obnovou výroby a elektrifikáciou mincovne,“ podotkol Rybársky. Krátky čas v roku 1939 zastával funkciu riaditeľa mincovne.
„Ako Čech bol vzniknutému režimu nepohodlný a za razbu medaily Národní tragédie bol súdený a vykázaný z územia Slovenska. Spolu s rodinou odišiel do Rumunska, kde sa stal riaditeľom firmy Sandrik Romana. Na konci druhej svetovej vojny Nemci pri odchode zničili celé výrobné zariadenie mincovne. Horák po návrate po druhýkrát obnovil výrobné zariadenie mincovne a 26. februára 1946 obnovil razbu,“ uviedol ďalej.
Zo zisku zákazky mincí pre Poľsko a Rumunsko za 160 miliónov korún sa 60 percent použilo na obnovu vojnou zničenej Kremnice a výstavbu bytov pre zamestnancov mincovne. Nedostatok farebných kovov vyriešil použitím materiálu z benzínových nádrží lietadlových vrakov a za tento patentový vynález sa stal laureátom Štátnej ceny.
Mincovňa v roku 1948 vyrazila doteraz neprekonanú medailu o priemere 150 mm, ktorá na výstave v Paríži získala prvú cenu. Spolu s Antonom Hámom zaviedol lisovanie razidiel za studena. „Po roku 1948 vadilo, že nechcel byť členom KSČ a začalo sa nad ním znovu zmrákať. Hoci hĺbkové kontroly nezistili v mincovni nedostatky, bol v roku 1955 odsúdený a väznený. Po prepustení z väzenia odišiel psychicky zlomený v roku 1957 do dôchodku. Napriek tomu sa venoval skúmaniu histórie mincovne v archívoch, čo vydal i knižne,“ dodal Rybársky.
Zdroj: TASR
