Nemecké stopy v obci pri Kremnici zostávajú: Nárečie si už ale pamätá len päť ľudí
Nemeckú kultúru vidieť v bežnom živote, zvykoch i architektúre. Špeciálny dialekt, ktorému rozumeli iba miestni, si už pamätá len hŕstka starších obyvateľov.
Kremnické Bane, ktoré v súčasnosti pozná takmer každý pre rekonštruovanú cestu 1. triedy slúžiacu ako frekventovanú tranzitnú trasu, mali kedysi úplne iný ráz.
Aby ženy neleňošili
V bývalej baníckej osade bola väčšina obyvateľstva nemeckej národnosti. Miestny obyvateľ Rudolf Oswald, ktorý roky viedol aj obecnú kroniku, spomína, že za jeho detských čias mala dedina približne 990 obyvateľov. Dnes ich je približne 270.
V nemeckej škole boli kedysi tri veľké triedy, dnes už nie je v Kremnických Baniach ani materská škola. Okrem tradičnej školy sa tu nachádzala aj čipkárska škola. ,,Aby ženy doma neleňošili a v zime mali do čoho pichnúť, tak založili po vzore nemeckých a rakúskych škôl čipkársku školu aj v Kremnických Baniach," hovorí Oswald s tým, že do tejto školy chodila aj jeho mama so sestrami.
Za prácou do fabriky či do bane
Nemecká kultúra prerazila do všetkých oblastí života miestnych ľudí. Zanechala stopy v bežnom živote, zvykoch aj architektúre. V dedine sa kedysi stavali typické banícke drevené domy, podľa Oswalda boli aj štyri druhy. Poschodové, s „gángom“ okolo či bez, alebo gazdovské, postavené do tvaru písmena L. Ľudia pracovali v kremnických fabrikách a bani. Poľnohospodárstvo bolo vzhľadom na polohu dediny rozvinuté menej.
Samostatnou kapitolou je nemecké nárečie, ktoré sa od spisovnej nemčiny výrazne líši a dnes je ho už v dedine len ťažko počuť. Iné bolo dokonca v každej obci, takže sa podľa Oswalda ľahko mohlo stať, že obyvateľom Kremnických Baní nerozumeli ani tí, čo pochádzali z vedľajších nemeckých obcí ako Kunešov či Krahule. Dnes je Rudolf Oswald posledným z piatich žijúcich ľudí, ktorí nemecké nárečie v obci ovládajú.
Na titulnej foto: jeden z typických baníckych domov v obci