Po menovej odluke v roku 1919 razili československé mince v Kremnici

Na základe zákona prijatého pred 91 rokmi na území novovzniknutého štátu – Československa – došlo k menovej odluke od bývalého Rakúsko-Uhorska. Prípravy na logisticky náročnú akciu sa držali v tajnosti do poslednej chvíle a všetko prebehlo veľmi rýchlo. Vláda uzavrela hranice a v týždni od 3. do 9. marca v Česku a od 3. do 12. marca na Slovensku prebehlo kolkovanie. Bankovky bývalého Rakúsko-Uhorska boli označené kolkom v hodnote 1 % ich menovitej hodnoty. Podľa nariadenia boli niektoré druhy bankoviek z kolkovania vylúčené a časť bola stiahnutá z obehu. Stiahnuté bankovky boli v súlade s nariadením vyhlásené za štátnu jednopercentnú pôžičku, ktorá bola zo strany veriteľa nevypovedateľná, ale zo strany štátu kedykoľvek splatná.
Kolkovaniu podliehali bankovky s hodnotami 10, 20, 50, 100 a 1000 korún (K). Bankovky v hodnotách 25 a 200 K sa nekolkovali, ale prijímali na výmenu. Bankovky v hodnote 1 K a 2 K neboli kolkované a zostali v obehu. Na tisíckoruny bol 10-korunový kolok priamo vytlačený a na bankovky ostatných hodnôt sa kolky lepili.
Na okolkovanie bolo celkovo predložených 7,2 miliardy korún. Súkromné osoby predložili 5,2 miliardy. Do obehu sa vrátilo 4,7 miliardy korún.
Okolkovanými bankovkami sa muselo platiť už od 3. marca. Neokolkované bankovky stratili platnosť 10. marca 1919.
Ďalším zákonom z 10. apríla 1919 bol upravený obeh a správa platidiel v Československu. Štát ním získal výhradné právo vydávať platidlá a raziť mince. Menovou jednotkou pre Československo sa stala koruna československá, v skratke Kč. Po menovej odluke sa prikročilo k urýchlenej príprave a tlači prvých československých platidiel v hodnote 1, 5, 10, 20, 50, 100, 500, 1000 a 5000 Kč. Všetky majú dátum vydania 15. 4. 1919 a podpis ministra financií A. Rašína, aj keď boli dané do obehu postupne v rozmedzí od 7. júla 1919 do 26. februára 1920 (Rašín vtedy už nebol ministrom financií).
Viedenské tlačiarne cenín boli nahradené obchodnými tlačiarňami (Otto a Ružička v Pardubiciach, v Prahe Národná politika, Haas a Grafická únia), ktoré fungovali na území novovzniknutého štátu, hoci nemali s tlačou cenín žiadne skúsenosti. Podieľali sa na tlači papierových peňazí s nižšími nominálnymi hodnotami. Nové papierové peniaze navrhol výtvarník Alfonz Mucha. Podľa jeho návrhov sa tlačili štátovky v hodnote 10 Kč, 20 Kč, 100 Kč a 500 Kč. Pri razení mincí bola situácia o niečo zložitejšia. Po vzniku ČSR bolo zariadenie kremnickej mincovne postupne demontované a so zásobami drahých kovov a vzácnymi zbierkami mincí odvezené bývalými uhorskými úradníkmi do Maďarska. Jej činnosť bola obnovená v júni 1921, keď začala slúžiť na razenie československých mincí. Mincovňa v Kremnici ako najstarší podnik s nepretržitou výrobou v Európe (od 17. novembra 1328) razila aj slovenské eurá.

Zdroj: TASR