Pred 60-timi rokmi komunisti založili utajený závod
1. januára 1951 vydalo „Ministerstvo ťežkého prumyslu v Praze“ zriaďovaciu listinu pre vznik podniku Kovohuty Hron, národný podnik so sídlom v Bratislave. Neskôr bol podnik premenovaný na Závody Slovenského Národného Povstania /ZSNP/. Projekt bol o
Po dohode s Ministerstvom financií tomuto podniku určilo základný kapitál 1,000.000 Kčs /korún československých/, s dňom vzniku „1. ledna 1951“. Zriaďovacia listina poskytuje možnosti na analýzy a úvahy, ale ja si myslím, že tou najzávažnejšou je skutočnosť na úvahy je, že neuvádzala výrobnú činnosť ani miesto na ktorom bude spoločnosť podnikať. Zriaďovaciu listinu podpísal minister Gustáv Kliment. Nakoniec táto výrobná činnosť bola utajená ešte aj pri projektovaní hlinikárne a jednotlivé objekty hlinikárne sú pomenované tak, že napríklad výrobná hala A-série elektroyzérov sa volala Marx a dve haly B-série elektrolyzérov sa volali Engels I a Engels II. Neskôr boli Kovohuty Hron premenované na ZSNP. V júli 1952 bol, ako sídlo spoločnosti určený Sv. Kríž nad Hronom.
Sú tu aj iné zaujímavé okolnosti súvislosti s výstavbou hlinikárne, údajne ju doporučil postaviť Československu samotný „neomylný súdruh“ Stalin, no a prečo sa stavala v Svätokrížskej kotline? Musela byť postavená čo najďalej od západných hraníc, ktoré boli ohrozované podľa vtedajšej politiky západnými štátmi, musela byť v horách, aby bola utajená pred lietadlami /v to čase ešte neexistovali družice/ a samotné haly si vyžadovali pre svoju dĺžku rovinu. Nevýznamným faktorom bol aj dostatok vody v Hrone. Aj naproti týmto realitám bolo v prvej etape rozhodnuté, že budúca hlinikáreň bude rozdelená tak, že anodáreň vznikla v Žiline a vlastná hlinikáreň má byť rozdelená na prevádzky vo Svätom Kríži a v Pôtri. Kontroverzná hlinikáreň bola z ekologického hľadiska postavená na veľmi zlom mieste a spôsobila devastáciu prírody v pomerne úzkej a uzavretej Svätokrížskej kotline, veď v tom čase nikto ani neuvažoval o tom, že by výroba hliníka negatívne pôsobila na prírodu a zdravie ľudí. Nakoniec občanom Horných Opatoviec, ktorí na výstavbu najviac doplatili bola sľubovaná práca v bielych plášťoch. Vytriezvenie prišlo už na zaškolení v Maďarsku. Až do radikálnej modernizácie v deväťdesiatych rokov bola napriek všetkým čiastkovým opatreniam ekologickým postrachom celého Slovenska.
Na druhej strane vytvorenie pracovných miest znamenalo vznik sídliska, ktoré vytvorilo predpoklady pre dnešné mesto Žiar nad Hronom. Svätý Kríž nad Hronom mal v tom čase okolo 1200 obyvateľov a podobne na tom boli Horné Opatovce. Zo Svätého Kríža sa stalo mesto s 20.000 tisíc obyvateľov a menom Žiar nad Hronom a Horné Opatovce zanikli.
Richard Kafka
[color=#ff0000]Súvisiaci článok Pred 55-timi rokmi bol premenovaný Svätý Kríž nad Hronom http://www.ziar24.sk/news.php?…