Prepíše sa história Šášovského hradu? Toto sú nové fakty
Odborníci z rôznych vedných odborov sa doslova zavŕtali do starobylých pozostatkov slávneho Šášovského hradu. Zanikol hrad skutočne požiarom na začiatku 18. storočia? Výskumy však preukazujú niečo iné.
Dejiny hradu sa začali písať pravdepodobne už v 13. storočí. Dokladá to aj listina svätobeňadického opátstva. v roku 1253 sa po prvý raz stretávame s označením hradu ako „castrum Susolgi“. Už pred tým tu však bolo pravdepodobne hradisko. Archeológovia tu našli fragmenty hrncov už z 11. a 12. storočia. Viac o výskume z konca minulého storočia sa dočítate TU.
Krvavé 14. storočie
Pôvodne hrad v 13. storočí patril ostrihomskému arcibiskupovi Vančajovi. Neskôr sa ale stával majetkom rôznych stredovekých pánov.
Roku 1336 bol na hrade kastelánom syn Imrich Bečeja, zvaný Vesszös (Prútkár), ktorý si násilne privlastnil šesť dedín, patriacich mestu Štiavnica. Jeho následníkom bol Ladislav Köbölkuthy (1352). Za kastelánstva Köbölkuthyho Štiavničania sa obrátili s písomnou ponosou na kráľa Ľudovíta, ktorý rozkazom zo dňa 21. apríla 1352 vrátil privlastnené dediny Štiavničanom.
Výpady voči okolitým chotárom však v tomto storočí pokračovali v ešte väčšej intenzite. Noví kasteláni znepokojovali i hronsko-svätobeňadické opátstvo, plienili ho a keď sa dalo, poškodzovali jeho majetky. Neobyčajne mnoho škôd narobili kasteláni Baška z Kostolian (1362) a Peter z Branča (roku 1373).Roku 1390 kráľ Žigmund daroval hrad Lenšťakovi z Jelšavy, po ňom ho zdedil jeho syn Juraj.
Nové fakty: Hrad nezničili Thökölyho vojská ani cisárska armáda!
18. storočie bolo charakteristické stavovskými, protihabsburskými povstaniami. Pôvodne sa predpokladalo, že hrad dobili a zruinovali Thökölyho vojská už v roku 1677. „Hrad to ale vydržal,“ hovorí Rastislav Uhrovič zo Združenia na záchranu hradu Šášov. Neskôr sa história prepísala. Šášovskú dominatu, vo významnom strategickom postavení, obsadili vojská Františka II. Rákociho.
Doteraz sa predpokladalo, že hrad sa mal stať ruinou v roku 1708, kedy ho mali naspäť dobiť cisárske vojská. Ani tento údaj ale nie je správny. Dokazuje to dendochronologický, archívny a architektonicko-historický výskum, ktorý sa momentálne realizuje na hrade, vďaka Združeniu na záchranu hradu Šášov.
„Podľa archívneho výskumu, ktorý sa momentálne dokončuje, hrad, prípadne jeho časti, zanikli o niekoľko rokov neskôr, ako bolo doposiaľ publikované,“ objasnil Uhrovič.
Podľa Uhroviča sa v archívoch objavil záznam, podľa ktorého hrad strážili ešte v roku 1774. Osud v hradu v nasledujúcich desaťročiach je ale ešte stále záhadou. „Je doložené, že hrad bol schátraný v roku 1833. Čo sa však stalo, stále nevieme,“ dodáva Rastislav Uhrovič. Isté však je, že dejiny žiarskej dominanty sú vďaka tomuto výskumu dlhšie o viac ako 100 rokov.
Výskum a obnova pokračuje
Okrem archívneho sa na zrúcanine realizovali aj dendochronologický a architektonicko-historický výskum. Tie by mali byť už podľa Uhroviča prakticky dokončené. „Všetky tieto výskumy sú potrebné na to, aby mohlo združenie vykonávať ďalšie práce na obnove hradu,“ ozrejmil.
Združenie a dobrovoľníci v uplynulom roku sprístupnili tiež hradnú pivnicu, ktorá slúži ako zázemie pre pracovníkov, odstránili náletovú vegetáciu z okolia hradu, obnovili studničku pod hradom a ďalšie okno strážnej veže, vybudovali prístupový chodník a osadili bezpečnostné prvky.
Ďalšie práce na hrade by mali byť zamerané na obnovu strážnej veže. „Všetko však závisí od projektov, ktoré sme podali aj na Ministerstvo kultúry SR a iné dotačné systémy,“ podotkol Uhrovič.
Foto: Združenie na záchranu hradu Šášov
