Pripomenuli si Teodora Lamoša, významnú osobnosť Kremnice
Miestny odbor MS v Kremnici vyhlásil v meste Kremnica „Rok PhDr. Teodora Lamoša, CSc.“, pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia (* 07.01.1921 Rakovo † 27.12.1965 Tomášov). Venoval sa archívnictvu a starým dejinám Slovákov. Špecializoval sa ale na
Dňa 07.04.2011 sme usporiadali Literárne pásmo, na ktorom členovia MO MS a obyvatelia mesta boli podrobne informovaní o živote a diele PhDr. Lamoša, CSc. Literárne pásmo moderovala Mgr. Adelinde Kollárová a ukážky z jeho tvorby predniesla Anna Rybárska, členky MO MS. Aby sa na menovaného zachovala spomienka i pre budúce generácie, v roku 2011 zabezpečíme vyhotovenie a odhalenie pamätnej tabule na dome v ktorom býval počas pôsobenia v archíve v Kremnici.
Rodičia: otec Alojz, matka Mária, rod. Ležáková, bývali v Turci. Mal dvoch súrodencov Lenku a Eleonóru učiteľku, vydatú za Mokoša, ktorá ako jediná sa dožila vysokého veku. Študoval na Gymnáziu v Kremnici, v r. 1939 – 1943 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a v r. 1947 – 1948 postgraduálne na** Vysokej škole archivárskej v Paríži** /École des chartes/. Dňa 02.11.1946 získal diplom doktora filozofie, dňa 09.12.1946 diplom profesora pre gymnáziá a dňa 15.02.1965 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu. Ovládal latinčinu, maďarčinu, nemčinu a francúzštinu. Politického života sa nikdy nezúčastnil. Dňa 04.02.1950 sa oženil s Gizelou, rod. Dékányovou. Mali dve deti Sebastiána a Barbaru.
V rokoch 1943 – 1945 bol v Bratislave asistentom Historického seminára Slovenskej univerzity, 1945 – 1950 vedecký pracovník Historického ústavu SAVU, 1951 – 1961 archivárom Kremnice a od marca 1961 až do smrti pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave. Dňa 15. februára 1965 už beznádejne ťažko chorý a s amputovaniu pravou nohou, obhájil kandidátsku dizertačnú prácu, čo svedčí o húževnatosti a životnom eláne nebohého.
Bol publikačne a vedecky činný. Ostali po ňom i rozpracované práce primárneho významu z celoslovenského hľadiska. Venoval sa archívnictvu a starým dejinám Slovákov. Spomenieme aspoň časť jeho historicky zameraných prác a aktivít spojených s Kremnicou. Zaoberal sa používaním červeného vosku na pečate mesta. V r. 1948 vyšla jeho dizertačná práca Sídelný zemepis mesta Kremnice, ktorú pripravoval už ako študent počas praxe v kremnickom archíve, Archív mesta Kremnice – sprievodca po fondoch a zbierkach, ktorý bol až do presťahovania archívu do nových priestorov a s novým usporiadaním archívnych materiálov, praktickou pomôckou pre orientovanie sa v zbierkových fondoch, Vznik a počiatky banského a mincovného mesta Kremnice, štúdia Topografia mesta Kremnice, zverejňoval štúdie v odborných časopisoch. V rukopise ostala v roku 1965 jeho kandidátska dizertačná práca Genéza slobodného banského mesta Kremnice, ktorá vyšla knižne 4 roky po smrti autora pod názvom Vznik a počiatky banského a mincového mesta Kremnice 1328 – 1430.
Archívny sprievodca po fondoch a zbierkach v edičnej forme obsahuje komplexný popis archívnych fondov ako významnú pomôcku pre orientáciu bádateľov v archíve. Formou sprievodcu sa dovtedy uviedli na Slovensku len najväčšie a najvýznamnejšie mestské archívy: Bratislava v roku 1955 a Košice v roku 1957. Ako tretie v poradí sa zásluhou PhDr. Teodora Lamoša, CSc uviedlo i mesto Kremnica v roku 1957. Pri tvorbe autor akceptoval dielo svojich predchodcov P. Križka a M. Matunáka a nemenil ani systém, ktorý po nich v archíve našiel, hoci si bol vedomý, že sa tento systém nezhoduje s požiadavkami proveniencie a iných požiadaviek archívnej teórie a praxe. Kremnický mestský archív patrí k tým šťastným archívom, ktoré mali v minulosti vybudovanú primeranú archívnu správu a na svoju dobu vyspelých archivárov. V súčasnej dobe je archív uložený v novej archívnej budove – Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Banskej Bystrici, pobočka Kremnica.
Popri literárnej činnosti v Kremnici sa pričinil o inventarizáciu starej františkánskej knižnice, usporiadanie archívu mincovne, rímskokatolíckej fary. V r. 1955 odčlenil múzeum od archívu. Venoval sa aj iným činnostiam. Bol vynikajúcim hudobníkom, lyžiarom, organizátorom kultúrnych a športových podujatí, usporiadal prednášky. Jeho najobľúbenejším športom bol tenis, ktorý učil hrať aj mládež. Pod jeho vedením dorastenci získali 3 majstrovské tituly Slovenska. Bol rozhodcom I. triedy v tenise.
PhDr. Lamoš, CSc. nepodľahol svojmu nepriaznivému životnému osudu a napriek ťažkej nevyliečiteľnej chorobe pracoval do posledných dní svojho života na práci o histórii Kremnice, za čo si zasluhuje našu úctu. Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe niekoľko dní pred svojimi 45. narodeninami v Tomášove pri Bratislave, kde našiel aj miesto svojho posledného odpočinku.
Text a foto: Milan Rybársky, predseda MO MS
