Prvomájové prejavy a sprievody nechýbajú, stretnutia áno
Opäť je tu prvý máj. Neskutočne veľa ľudí provokuje tento deň osláviť príchod jari v prítomnosti iných ľudí a pokúsiť sa hľadať stále úprimnejšie porozumenie navzájom. Tak tomu bolo aj v minulosti, keď bolo vlastne povinnosťou zúčastniť sa osláv. Vy
Veľkou výhodou okresných osláv v Žiari pre mňa bola skutočnosť, že
som tu stretol ľudí z okolitých miest a dedín. Prišli z Banskej
Štiavnice, Kremnice, Žarnovice, ale možno aj z Podhoria, alebo práve
z Podhoria, ktorí si vždy priniesli aj zaručene „domácu“ slivovicu.
Predstavte si, že pri takejto príležitosti stretnete priateľa, s ktorým
ste sa niekoľko rokov nevideli. Určite prejav už nikoho nezaujímal.
Prejavy a sprievody nikomu nechýbajú, ale spomínané
stretnutia áno.
Stretnutia ľudí na prvého mája ozaj chýbajú. Zatiaľ neboli ničím nahradené a veru je ťažko predpokladať, že v stále viac sa rozdeľujúcej spoločnosti.
Na druhej strane si so zlosťou spomínam na 1. máj pred 25 rokmi, keď sme pochodovali pod mrakmi z Černobyľu, nikto nikoho neupozornil na potencionálne nebezpečenstvo ožiarenia z vybuchnutej elektrárne. Nakoniec arogantní vládcovia neodvolali ani cyklistické Preteky mieru, ktoré sa v tom roku prvý raz začínali v Kijeve.
Pre ilustráciu prikladám niekoľko fotografií z osláv v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, „alegorické vozy“, cvičenky spartakiády cvičiace pred tribúnou, zväzáčky, naše ženy a armádu KSČ –Ľudové milície.
Vyberte si.
Richard Kafka
